O kompenzačné príspevky som požiadala prvýkrát v roku 2010 – t. j. po 1,5 r. odvtedy ako som stratila schopnosť samostatnej chôdze.
Mojej žiadosti bolo vyhovené, o to väčšie však bolo moje prekvapenie, keď po 4 mesiacoch od prvotného priznania prišla výzva, že mi úplne všetky príspevky odnímajú...
Bola som presvedčená, že došlo iba k omylu, veď môj stav sa postupne zhoršoval a sama som nedokázala urobiť ani jeden krok, nakoľko od januára 2009 po silnom prechladnutí došlo k atrofii svalov, paraparéze a stratila som aj rovnováhu. Od roku 2012 som ostala odkázaná na invalidný vozík.
Pred 13 rokmi sa začal boj o svoje práva a boj o ľudskú dôstojnosť, ktorý vyústil do papierovej vojny a trvá dodnes. Keď osoba s ťažkým zdravotným postihnutím vyhrá proti štátnym orgánom 23 súdnych sporov (opakovane tie isté), ale tie dodnes nie sú rešpektované, niečo tu nesedí.
Keď ako osobe na vozíku po vyhratom súdnom spore úrad v rozpore so zákonom zastaví vyplácanie osobnej asistencie bez vydania rozhodnutia, sú tu vážne problémy... keď na príspevok na auto čakám už 6 rokov, pričom splnila som všetky podmienky a vyhrala súdy niečo tu nesedí.
Prvotné nespravodlivosti ma motivovali k štúdiu sociálnej práce na vysokej škole, ktorú som ukončila s červeným bakalárskym a červeným magisterským diplomom a následne som získala titul doktor filozofie.
Keďže sociálna práca úzko súvisí s právom, od roku 2018 som súbežne začala študovať aj právo na Univerzite Komenského, kde bakalársku prácu som písala na tému "Záväznosť rozsudkov správnych súdov pre orgány verejnej správy..." Momentálne som doktorandkou sociálnej práce a študentkou práva v magisterskom stupni.
Vo svojej vedecko-výskumnej činnosti poukazujem na problémy s integráciou, venujem sa ľudským právam, sociálnej politike, sociálno-právnej problematike. Zaoberám sa s problematikou správneho súdnictva, ktorý v súčasnosti napriek judikatúre Súdneho dvora Európskej únie neumožňuje, aby súd rozhodol v opakovaných sporoch v tej istej veci konečným rozsudkom.
Ako môže dochádzať k nerešpektovaniu rozsudkov Najvyššieho správneho súdu SR?
V právnom štáte rozsudky súdov je povinný rešpektovať každý, či je to občan alebo štátny orgán, nerešpektovaním rozsudkov dochádza k porušeniu právneho štátu.
Slovensko nerešpektuje ani právne záväzný Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý integráciu uznáva ako základné ľudské právo.
Štát, ktorý nerešpektuje Ústavu SR, ľudské práva a slobody, nemôže byť demokratický a právny štát. Aj preto som prijala pozvanie na kandidátku do Národnej rady SR za KDH.
Slovensko jednoznačne potrebuje zmenu. Treba vrátiť právny štát, ľudskosť a spravodlivosť, kde každý jednotlivec bude mať istotu, že jeho ľudské práva a slobody štát bude nielen akceptovať, ale aj chrániť a ctiť.
PhDr. Bc. Mária Szegfüová
