Tak toto je gól, to sa mi ešte nestalo! Počul som síce fámu, že v školskom bufete „U papagája“ v budove FEI STU v bratislavskej Mlynskej doline z času načas „recyklujú“ použité plastové poháre ich vyberaním zo smetného koša a opätovným napĺňaním, ale nikdy som tomu úplne neveril, aj keď som po použití každý pohár prd zahodením prelomil, aby som tak zabránil jeho možnému ďalšiemu použitiu.
Ale to, že niečo také môže byť faktom, by mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Odhadujem vek prilepenej žuvačky, rozvíjam s kamarátom utopické teórie o jej bývalom vlastníkovi z radov pedagogického zboru, kladúc dôraz najmä na možnosti prenesenia genetickej informácie slinami.
Zaujímalo by ma, čo tým „topmanažment“ daného lokálu sleduje. Určite však nejde o aktivitu so zámerom chrániť životné prostredie, v takom prípade by uvedomelí majitelia určite siahli po pohároch sklenených. Koľko na tom môžu ušetriť? Zarobia viac na strkaní rúk do odpadového koša alebo na rožkoch stojacich korunuosemdesiat?
Ešte to môže byť všetko inak. Žuvačka na dno sa dostala naozaj záhadne a zázračne, ja som ju v skutočnosti žul, len si to z nejakého dôvodu nepamätám, v pravdepodobnejšom prípade som po vypití žuvačku sám nalepil na dno pohára. Určite sa nájdu takí, ktorí tejto verzii uveria skôr.
Aj keď sa to možno nezdá, študent v skutočnosti nie je prasa, študent je tiež človek. A ešte – ani prasa nedostane nikdy to, čo mala predtým v ústach iná sviňa.
