Raz príde deň, kedy ho túžba po tejto trati úplne ovládne. Nie je dôležitý atletický výkon. Dôležité je to, čo je za tým – túžba prekonať svoje hranice, dokázať si, že na to mám, že už nie som dieťa, ktoré je vo všetkom a vždy neschopné a slabé. Každý muž, podľa mňa, v hĺbke svojej duše túži po tom, aby bol lepší ako muži okolo, aby bol silnejší a výkonnejší vo všetkých smeroch a aby tak získal väčšie uznanie ako ktokoľvek iný.
Začne trénovať, teda - chodí si občas zabehať a zdá sa mu, že na to má, že je to v pohode a že do maratónu svalovicu druhého dňa bezpečne eliminuje. Dva mesiace pred štartom sa mu zdá, že má ešte dosť času a vraví si, že by to nemal až tak preháňať, že stačí vyklusávať raz za týždeň. Začne sledovať webovú stránku maratónu a zisťuje, že v priebehu týždňov sa vôbec nemení. Po preštudovaní vytýčenej trasy, si doma v teple povie, že je to len kúsok a za tých päť hodín sa do cieľa aj doplazí.
Mesiac pred pretekmi príde prvý veľký tréning. Polovičnú trať zvládne hravo za hodinu a pol, tým získa nepredstaviteľné sebavedomie. Tréning obmedzí na občasný výklus prípadne výbehy po schodoch v rodnom paneláku. Zaplatí vysoký účastnícky poplatok a nenápadne informuje všetkých známych, že sa pokúša dobyť kráľovskú trať.
Pred pretekmi si hrdo pripne štartové číslo, preštuduje posledné teoretické pokyny nájdené na internete a plný očakávania sa postaví na štart. Vyštartuje a polmaratón je v pohode. Snaží sa to brať pozitívne, hľadá nejakú mladú babu bežiacu rovnakým tempom, len o tri kroky vpredu. Problém je, že maratón také väčšinou nebežia. Na tridsiatom kilometri chytá krízu – ešte nikdy v živote nebežal takú dlhú trať. Dostáva kŕče do oboch nôh, ktoré sa opakujú pravidelne každých dvesto-tristo metrov. Ak by mu šlo o dokonalý čas, tak to vzdá. On však beží pre niečo iné. Beží pre to, čo bude v cieli, čo bude potom, ako tie kŕče prejdú. Vidina dobrého času sa mení na zúfalú snahu dostať sa do cieľa.
Zrazu sú všetci a všetko proti nemu a je v tom úplne sám. Ale to je práve to, prečo sem šiel, je v situácii, kedy prekoná svoje hranice a navonok krívajúc (vo vnútri jasajúc) dobieha po štyroch hodinách boja do cieľa.
Toto všetko robil len kvôli riadku v zozname snov? Nie.
Ten istý muž potom dostane knižku od J. Eldredgea „Divoký v srdci“ o tajomstve duše muža a číta o tom, že celý život je M(!)aratón v ktorého cieli, ktorý je jeho zmyslom, čaká skutočné šťastie. A uvedomí si, že na tento Maratón sa chystal rovnako ako na bežecký maratón, že ho rozbehol plný vzrušenia, že zatiaľ sa beží ľahko, ale že za polovicou určite príde kríza a kŕče. A na konci ...
Dnes, mesiac po tom, ako som zvládol klasický maratón, už viem, že tento M(!)aratón nemôžem a ani nechcem vzdať.
