Po poprave ThDr. Jozefa Tisa18. apríla 1947 od 5:30, kedy lekári konštatovali smrť dal prokurátor nariadenie strážiť jeho mŕtvolu, pokiaľ nebudú vykonané patričné opatrenia. O tom čo sa stalo s telom nebohého Tisa kolovali rôzne verzie. Niektorí si mysleli, že jeho telo bolo pochované tajne iní, že ho komunisti kôli sympatiám u veľkej časti národa dali dokonca spopolniť. Anonymný pisateľ zaslal do redakcie Katolíckych novín v Bratislave „výpis“ zo zápisu o zasadaní vlády ČSR, kde uvádza že minister vnútra Nosek referoval o spopolnení mŕtvoly Jozefa Tisa.
Išlo zrejme o výmysel, pretože existuje zápisnica spísaná na verejnom cintoríne v Bratislave z 19. apríla 1947 vo veci pochovania tela ThDr. Jozefa Tisa, podpísaná o 1.00 hod. prokurátorom Jánom Novomeským, správcom väznice krajského súdu v Bratislave Jánom Hrivňákom a saleziánskym pátrom Jozefom Stašom. Píše sa tam, že: „Pohreb bol vykonaný vo vyššie vyznačenom čase na verejnom cintoríne v prítomnosti rímskokatolíckeho farára, pátra saleziánov Jozefa Staša, ktorý vykonal pohreb podľa obradu Rímskokatolíckej cirkvi s príslušnými ceremóniami. Totožnosť mŕtvoly Dr. Jozefa Tisa pred uložením do hrobu bola úradne na vlastné oči zistená pánom Jánom Novomeským, prokurátorom Štátneho zastupiteľstva v Bratislave a pánom Jánom Hrivňákom, správcom väznice Krajského súdu v Bratislave, ktorí túto skutočnosť dosvedčujú. Na to truhla bola uzavretá a v prítomnosti vyššie uvedených úradných osôb zahrabaná, čo svojimi podpismi potvrdzujú.“
To, že bol Tiso pochovaný potvrdil neskôr i žalobca v jeho procese Dr. Anton Rašla. V rozhovore s Pavlom Čarnogurským v roku 1982 vyslovil tvrdenie, že pokiaľ on vie, bol Tiso pochovaný do zeme. Mal to na starosti člen štátnej bezpečnosti istý Vincent Medek. Ten, aby sa striasol prípadných prenasledovateľov, vozil najprv mŕtvolu v rakve po okolí Bratislavy. Potom ju priniesol na Martinský cintorín, kde bolo pripravených niekoľko hrobov.
To, že na spomínanom cintoríne by malo byť pochované telo Jozefa Tisa potvrdzuje i kňaz, ktorý ho pochovával – páter Jozef Stašo. Prišli si po neho neskoro v noci. Oči mu zaviazali a dlhý čas ho vozili autom po Bratislave. Oči mu odviazali až v miestnosti, kde bola zatvorená rakva. Páter Stašo, odmietol vykonať obrad bez toho, aby sa najprv presvedčil či v nej niekto naozaj leží. Jeden z prítomných odbehol k telefónu a po chvíli sa vrátil spolu s technikom, ktorý otvoril truhlu. Ležal v nej Jozef Tiso. Jozef Stašo si všimol, že prezidentovi chýba jeho kňazský golier, tak vzal svoj a položil mu ho na krk. Následne boli vykonané všetky úkony podľa obradov rímsko-katolíckej Cirkvi v miestnosti i nad hrobom. V ten deň ostali v registri pochovaných na cintoríne sv. Martina tri prázdne rubriky – v noci boli totiž vykopané a zasypané tri hroby na rozličných miestach.
Stanislav Májek zo Spoločnosti Andreja Hlinku potvrdil, že v hrobe na Martinskom cintoríne sa v hĺbke 1,6 metra našli krížik modliaca knižka a kňazský golier, ktorý tam mal vložiť Jozef Stašo. Rovnako sa tam mali nájsť i krčné stavce, ktoré neboli zlomené, čo by potvrdzovalo opis popravy Jozefa Tisa. Jeho advokát Ernest Žabkay uviedol, že keď Tisa obesili, nedošlo ku zlomeniu krčných stavcov a teda prerušeniu miechy, a kat musel Tisa doslova uškrtiť.
Z uvedených svedectiev, ako aj posledného nálezu na Martinskom cintoríne v Bratislave sa dá predpokladať, že ide skutočne o hrob prvého prezidenta Slovenskej Republiky ThDr. Jozefa Tisa. Ostáva len veriť, že Spoločnosť Andreja Hlinku čím skôr zverejní výsledky DNA, ktoré by vniesli do ťahaníc okolo jeho hrobu konečne svetlo.
(Oznam pre čitateľov: Administrátori blogu po rozhovore s hlavný správcom sa rozhodli, že moje príspevky budú stiahnuté z výberu blog.sme.sk a zrejme ich tam viac nebudú uverejňovať.)
