V denníku SME 4.1. 2013 hovoril minister o posilňovaní úlohy rodičov v školskej legislatíve: „rodičia môžu ísť na samosprávu a pýtať sa, kde sú peniaze, ktoré boli určené pre ich dieťa".. Rodič, ktorý sa vráti z práce, stará sa o zabezpečenie a výchovu detí, PLATÍ DANE, má isť na obecný alebo mestský úrad a žiadať peniaze pre svoje dieťa navštevujúce školské zariadenie?
Všetky argumenty ministra sa týkajú centier voľného času (CVČ), kde sa zneužívali finančné prostriedky. Pán minister dobre vie, že financovanie školských zariadení je realizované podľa výkazu škôl (MŠVVŠ SR) 40 - 01 o počte žiakov základných umeleckých škôl, detí materských škôl, školských zariadení a poslucháčov jazykových škôl v územnej pôsobnosti obce podľa stavu k 15. 9. príslušného roka. Výkaz vypisuje riaditeľ zariadenia, podľa usmernenia ho zástupca zriaďovateľa, teda obec, zasiela opečiatkovaný na krajský školský úrad (od 1.1.2013 obvodný úrad). Trojstupňová kontrola a tiež školská inšpekcia nedokáže zistiť nezrovnalosť v počte vykázaných žiakov? Transparentnosť má byť zabezpečená dôslednou kontrolou a sankciou voči porušovateľom, teda žiadna veda, iba dodržiavanie platnej legislatívy. Financovanie siete škôl a školských zariadení spojiť s výkonom a dôsledne ho kontrolovať.
Čo ale robí minister? Po záhadnej dohode so ZMOSom prerozdeľuje finančné prostriedky neúčelovo a neefektívne. Peniaze na žiaka sa pomocou prepočítaných koeficientov (v mnohých položkách likvidačne znížené) prerozdelia na obce a je úplne jedno, či obec školské zariadenie má alebo nie, peniaze od štátu dostane. Zlikvidujú sa funkčné CVČ, školské kluby, lebo nebudú mať financie na činnosť a deti rodičov platiacich DANE, budú na ulici.
Pán minister, takto sa reforma nerobí. Vašou legislatívou posielate deti zamestnaných rodičov na ulicu!
