Politológovia sa nechali počuť, že je to aj chyba vzdelávacieho systému na Slovensku, že sa mladí ľudia učia málo o nedávnej histórii.
Charakter bude vždy rozhodujúci... No nie ako odkaz na billboarde, ale ako skutok. Lebo podľa skutkov nás poznajú... Platilo to v histórii, platí to dnes a bude to platiť i v budúcnosti. Poctivosť, slušnosť, pravda a spravodlivosť sa však nenosí, lebo neprináša postavenie, bohatstvo a slávu.
Ale je tu jeden príbeh, ktorý nedá spávať tým slušným. Chcú vrátiť do našej krajiny právo a demokraciu, lebo vedia, že pravda o vražde je dôležitá viac pre budúcu generáciu...
Tiež nedáva spávať tým, ktorí majú na rukách krv nevinného, lebo by sa otvorila Pandórina skrinka a bývalí mocní v našej krajine by stáli pred súdom. A prišlo by to potrebné očistenie a skutočný návrat k hodnotám a poznanie pravdy. Kto vládol, ako vládol a prečo musíme znášať dôsledky...
Príbeh mladého muža, Róberta Remiáša, ktorý obetoval mladý život a musel za statočnosť zomrieť. Prešlo 20 rokov... Jeho príklad môže byť vzorom pre mladých ľudí dneška, pre nasledujúcu generáciu voličov... Lebo príklady priťahujú. Treba však poznať pravdu.
Pre jej poznanie sa už 6x kresťanskí demokrati pokúšali o zmenu legislatívy, žiaľ bez podpory 90 poslancov. Aj návrh Jána Budaja 28.4. 2016 skončil podobne.
Možno tento blog bude inšpiráciou, aby si ľudia pozreli, ako hlasovali ich zástupcovia. Možno sa ich budú pýtať a apelovať na ich svedomie...
Hlasovanie: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=37250
Prečo? Lebo nás čakajú ďalšie parlamentné voľby a ich výsledok majú súčasní zodpovední poslanci i my vo vlastných rukách. Lebo chceme žiť v pravde a preto nemôžeme kryť neprávosť. Lebo chceme, aby nešťastná a ubolená matka našla pokoj.
Lebo chceme dať dobrý príklad mladým.
