Stovky samospráv sa museli vo veľmi krátkom čase prichystať a zorganizovať niečo, čo ešte nikdy nerobili. Mestá a obce ukázali svoju silu, flexibilitu a schopnosť poradiť si a nájsť riešenia na svojej miestnej úrovni. Operatívne dokázali zabezpečiť priestory, chýbajúcich ľudí, zdravotníkov, dobrovoľníkov či materiál na základe znalosti miestnych pomerov.
Silné regióny vs. centrálna vláda
Testovanie nám ukázalo akčnosť a zomknutosť, ale zároveň silnú potrebu reformy verejnej správy. Obce museli pod tlakom štátu ukázať svoju schopnosť a preto v reforme verejnej správy je potrebné navýšiť finančné príspevky samosprávam (obciam aj VÚC) a posilniť ich kompetencie. Silné samosprávy sú omnoho lepším riešením ako centrálne riadenie štátu - čo sa napokon ukázalo aj pri testovaní. Najefektívnejším spôsobom je samospráva s prenesenými kompetenciami štátnej správy v jednom územnom celku - súčasné kraje a okresy sa ukázali ako málo funkčné a neefektívne. Z úrovne obcí je nevyhnutné tento spôsob preniesť aj na úroveň vyšších územných celkov, ktoré by boli tvorené ako prirodzené regióny z prírodného, ekonomického aj kultúrno - historického hľadiska a mali by jasne vymedzené kompetencie (a ich financovanie).
Symetria usporiadania štátnej správy a samosprávy
Verejná správa ako prepojenie samosprávy a delegovaných kompetencií štátnej správy do jedného celku funguje veľmi dobre na obecnej úrovni. Áno aj v tejto forme sú určité problémy s prenesenými kompetenciami a ich financovaním a s rozdrobenosťou obcí, ale to môže byť riešené jasným definovaním kompetencií pre veľkostné kategórie obcí a zabezpečením ich financovania.
Rovnaký model verejnej správy bol predpokladaný v analýzach a konceptoch pri príprave reformy verejnej správy v 90. rokoch aj pre samosprávu na úrovni VÚC. Dôležitým kritériom, ktoré malo byť uplatnené, bolo kritérium symetrie usporiadania štátnej správy a samosprávy pri konštruovaní VÚC. Cieľom bola snaha o vytvorenie mechanizmu kooperácií orgánov štátnej správy a samosprávy pri plnení verejno - právnych úloh a transparentnosť výkonu štátnej správy a samosprávy na úrovni regiónov. Žiaľ tento princíp nebol uplatnený a existujúce kraje pre výkon štátnej správy boli umelo premenené na samosprávne kraje a neskôr bola štátna správa na úrovni krajov zrušená.
Podiel pozitívnych obyvateľov počas celoplošného testovania (31. 10. - 1. 11. 2020) na COVID-19 na Slovensku
Zdroj: Denník N.https://dennikn.sk/2120745/testovanie-zachytene-v-mape-najmenej-premorena-je-roznava-najviac-cadca-ako-dopadol-vas-okres/
Zakonzervované okresy
Štátna správa sa zakonzervovala na úrovni okresov, ktorých územie nezodpovedá žiadnym spôsobom kritériu vyčleňovania regionálnych celkov (regionalizácii). Sú to územia rôznej veľkosti, s rôznym počtom obyvateľov a aj rôznymi kompetenciami ich okresných úradov (existuje minimálne päť typov okresných úradov z hľadiska kompetencií). Územné členenie na okresy z praktického hľadiska nevyhovuje, preto sa skúšalo ich spájanie či rozdelenie do obvodných úradov 2004 - 2012. Ani obvodné úrady však nesplnili očakávania a spôsobili ešte väčšiu neprehľadnosť a chaos v štátnej správe.
Rozsiahlu reformu verejnej správy preto pokladám za nutnú. Je potrebné podrobne rozpracovať danú problematiku a prekopať organizáciu a kompetencie štátnej správy v regiónoch.
Na úrovni dnešných okresných úradov prebieha neustály zápas, čo má byť súčasťou všeobecnej štátnej správy, jednoducho povedané okresného úradu a čo má mať ako špecializovaná štátna správa svoje vlastné úrady pod gesciou svojich ministerstiev. O jednotlivých „úradoch“ (napr. školstvo, životné prostredie, kataster, či hygiena) sa diskutuje, či majú byť samostatnými úradmi, alebo odbormi na okresnom úrade. To sa premieta aj územne do rôznych celkov, podľa ktorých si ministerstvá organizujú špecializovanú štátnu správu.
Videli sme to na príklade plošného testovania. Preto má ministerstvo zdravotníctva inú územnú štruktúru regionálnych úradov verejného zdravotníctva (napr. tri oravské okresy - Námestovo, Tvrdošín a Dolný Kubín spadajú pod jeden ÚVZ - Dolný Kubín) a Ministerstvo obrany rieši situáciu cez svojich 16 regionálnych vojenských veliteľstiev, ktorých územia nie sú totožné ani s územiami samosprávnych krajov (jednou z funkcii zrušených obvodných úradov bolo aj riadenie štátu počas krízových situácií mimo času vojny a vo vojnového stavu).
Riešenie: integrácia štátnej správy a samosprávy aj na regionálnej úrovni
Riešením je, aby jednotlivé ministerstvá mali ako prvostupňovú špecializovanú štátnu správu v úradoch podľa územného členenia, ako im vyhovuje z hľadiska efektívnosti. Konkrétnym príkladom z praxe je práve ÚVZ v Dolnom Kubíne, ktorý slúži ako úrad pre celú Oravu. Druhostupňová úroveň by však mala byť už na úrovni jednotných VÚC, kde by bola kombinovaná samospráva so štátnou správou druhého stupňa v jednom regióne. V praxi by to znamenalo, že by sme mali samosprávne regióny VÚC totožné so štátnou správou - súčasnými okresmi. To by znamenalo zredukovať počet okresov (súčasný počet je neefektívny) a doplniť samosprávne regióny, ktoré by mali totožné územia. Teoreticky by ich mohlo byť 16 (ako sa pôvodne plánovalo) alebo viac - niektoré závery regionalizácie sa stotožňujú s 25 regiónmi. V strediskových obciach by boli zriadené integrované klientské centrá, v ktorých by sa vybavovala veškerá súčasná byrokracia. To by zabezpečilo ich funkčnosť a efektivitu. Súčasné samosprávne kraje nie sú vhodné pre túto funkciu, nakoľko nie sú koncipované ako prirodzené regióny a boria sa s veľkým nezáujmom vlastných obyvateľov. Ministerstvá by boli koordinačným orgánom na celoštátnej úrovni a mali na starosti riadenie, kontrolu a koncepčnú činnosť.
Reformu treba urobiť ešte skôr ako pristúpime k väčšej digitalizácii verejnej správy. Za lepší postup pokladám najprv urobiť zmeny a nastaviť nový systém a až potom pristúpiť k digitalizácii.
Verím, že aj práve uskutočnené testovanie bude pozitívnym ťahúňom zmien vo verejnej správe a v územnom členení, na ktoré zo svojej pozície poslanca NR SR, ale aj odborníka SAV poukazujem od získania mandátu vo voľbách.
Ján Szőllős
poslanec NR SR, geograf SAV