A ako tomu už názov tohto článku napovedá, ide o Bosnu a Hercegovinu. Aby ale toho nebolo málo a bol z toho parádny a poriadny moto trip, rozhodli sme sa absolvovať cca 1900km trasu zo Slovenska cez Osijek (HR), prejsť Bosnu a Hercegovinu a oddýchnuť si pár dni v Chorvátsku. Okrem ubytovania v Osijeku a Visokom (BIH) sme nemali jasné plány kadiaľ pôjdeme, ako dlho sa zdržíme. Mali sme len orientačné body, zaujímavé miesta ktoré by sme chceli vidieť a ako sa dočítate nižšie, neraz sme sa sklamali a naopak nečakané zastávky boli oveľa vzrušujúcejšie a záživnejšie. Poďme teda na to.....
1.deň:
Nikdy som nebola fanúšik večernej či nočnej jazdy na motorke, no keď potrebujete prejsť veľa kilometrov a relatívne bez premávky, tak je najjednoduchšie vyraziť večer alebo nadránom. Po tom, čo som zistila že máme turbo svietenie na motorke inštalované mojim partnerom a z diaľky vyzeráme ako by sa blížila vesmírna loď som privolila, aby sme vyrazili skoro ráno, ešte za tmy. Turbo svietenie sem či tam, nedošli sme ani po Lučenec, keď sme zistili že sa niečo .....udialo....Rozumej Johnny počas jazdy so slovami: "počkaj idem to tu nastaviť ešte nech lepšie svietime" oddrapil to, čo oddrapené nemalo byť a začali sme svietiť niekde do nebies. Mysleli sme si, že to až také zlé nebude, ale keď sme prešli okolo autobusu a videli sme tváre všetkých cestujúcich ako keby ich oslepil reflektor (ahojte, videli sme vás, ďakujeme že sme vás mohli spoznať), zistili sme, že to musíme nejako vyriešiť. V skratke: na benzinke sa Johnny rozhodol, že vymontuje celé svetlo a opraví to tam kým som ja, zababušená do všetkých vrstiev ktoré som v motorke našla sedela pred benzínkou s kávou v ruke a snažila sa nemyslieť na to, že sme prešli len 40 kilometrov a už stojíme :-) Mohla by som tvrdiť, že oprava sa podarila, ale klamala by som. Rozhodli sme sa ísť ďalej s tým, že naše plány že budeme cestovať aj večer práve zlyhali. Veď uznajte, naprataná motorka, dvaja namotivovaný ľudia bažiaci po zážitkoch a pokazí nám to svetlo? Nie! Svietiť sme svietili, a kým nezapadalo slnko, pre nikoho to nebolo otravné.
Prefrčali sme Slovenskom a Maďarskom s prestávkami na predraženú kávu na pumpách a keďže sme cestovali už viac menej mimo sezóny, kedy väčšina ľudí už na dovolenky nechodí a deti sú v školách, prišli sme do Osijeku skôr než sme čakali. Doma sme si vygooglili že v Osijeku sa nachádza najväčšia ZOO v Chorvátsku, s rozlohou 11ha a s vyše 80 zvieratami. A práve sem sme sa vybrali.
Privítalo nás veľké parkovisko a pekná cestička k ZOO okolo rieky Drava. Vstupné, podozrivo nízke (4€) sme pripisovali tomu, že nie sme v typickom Chorvátsku ktoré je obklopené morom, ale vo vnútrozemí. Žiaľ pravda bola niekde inde. Zbožňujem ZOO a pochodila som ich už kade-tade po svete, ale mŕtve vlky a medveďa nasáčkovaného v meter x meter bazéniku som nevidela ešte nikde. Áno, bola tu žirafa, zebry, veľké aquarium, kadejaké kone a pakone, tiger a lev, ale to, že vedľa ZOO tečie rieka a zvieratká nemajú veľké bazény na kúpanie v horúčavách je pre mňa neodpustiteľné. Dôvod prečo sme videli mŕtve vlky mi nie je jasný, ale odchádzali sme veľmi skľúčení a hoci nerada, túto Zoo vôbec neodporúčam.
Na prvý deň sme mali zážitkov viac než dosť a šli sme sa ubytovať. Ubytovanie sme mali Sobe Novi grad, priamo v Osijeku a vrelo odporúčam - izby čisté, moderné, neďaleko centra a reštaurácií. Večer sme pobehali mesto a veru niekde ešte vidieť pozostatky nepokojov, napríklad na ulici Bosniacka sú ešte dostrieľané budovy. Najedli sme sa v reštaurácii Strossmayer, kde sme dali za obrovský burger, cestoviny s morskými plodmi a štyri pivá 30 euro, čo nám prišlo ako veľmi prijateľné. Prvý deň za nami, dobrú noc :-)
2.deň:
Vyrážali sme skoro ráno, ale až po východe slnka, keďže sme museli brať ohľad na naše intergalaktické osvietenie na motorke. Ďalší cieľ bol už v Bosne a Hercegovine - Visoko. O Bosne sa hovorí, že je to policajný štát a tam kde sa nejaké problémy môžu vyskytnúť, tak sa určite vyskytnú. Johnny nebol veľmi nadšený z návštevy tejto krajiny po posledných skúsenostiach, ale ja som verila, že to bude skvelé. Hranice sme prebehli ako nič, bez čakania a bez komplikácií - hneď prvý bod k dobru. Hoci sme potom zle odbočili a spravili sme si naviac 60 kilometrov, ale keby sa niekto pýtal, tak sme chceli len lepšie spoznať túto krajinu :-)
Čakali sme, že niekde za hranicami bude zmenáreň, ale našli sme ju až v ďalšom väčšom meste. Tu vás chcem upozorniť - nečakajte, že sa niekde dá platiť kartou a eurami, zameňte si peniaze a neočakávajte, že zmenáreň je v každom meste. Proste v Bosne ak nemáte ich menu (bosnianska marka - BAM, kurz cca 1,95 BAM za 1€) tak na 80% miestach sa nenajete, nenapijete - a to je jedno či ste v drahej reštaurácii alebo si chcete kúpiť zemiaky na trhu. Diaľnice sú riešené podobne ako v Chorvátsku - cez mýtne brány, až na to, že tu platíme za úseky 1-3€ a teda oplatí sa vám struhnúť to veľakrát cez diaľnicu ako po bočných cestách. Pozor na záchody - niekde nájdete záchody "na lyžiara" ako to Johnny volá, a to aj na miestach, kde by ste čakali "európsky záchod" - napr. tam kde sa to hemží s turistami.
Pred návštevou krajiny odporúčam trošku poštudovať dejiny a udalosti ktoré sa udiali v 90tych rokoch - občianska vojna v Juhoslávii v ktorej bojovali Slovinci, Chorváti, Bosniaci a Hercegovci, Srbi. Dnes je tomu cca 30 rokov no tak ako sme videli v Osijeku pozostatky nepokojov, tak je to i v Bosne. Krajina sa snaží o to, aby žiadne pozostatky vojny nebolo vidieť - napríklad opravené budovy v Sarajeve, obnova turizmu, obnovený most v Mostare, odmínovanie krajiny atď, no čím viac pôjdete mimo "turisticky atraktívnych miest" tým viac uvidíte z vojnou poznačenej krajiny. NEODPORÚČA sa chodiť ešte stále kade-tade po lesoch a podobne práve kvôli nášľapným mínam a neobchádzajte tabule označujúce nebezpečenstvo, ale prevezte sa po dedinkách a pozrite sa na to, čo dokáže občianska vojna. Alebo navštívte jedno z množstva múzeí vojny, alebo tunelov - nižšie budú tipy kde sme sa vybrali my.
Ubytovali sme sa Holiday Home Nature Neno priamo v mestečku Visoko. Domčeky sú uprostred lesa s krásnym výhľadom do údolia pyramíd ale vedie k nim štrková a veľmi ťažko prístupná cesta. My sme to zvládli na bavoráku, ale treba 4x4. U nás by sme mali 4x4 jedine v prípade, že by som motorku tlačila zozadu :-)
Visoko sa preslávilo hlavne od roku 2005, v tomto roku Sam Semir Osmanagič objavil niekoľko pyramíd - Slnka, Mesiaca, Draka, Zeme a Lásky , ktoré vraj vznikli pred pyramídami v Egypte a pobyt pri nich má liečivé účinky vďaka záporne nabitých iónov ktoré sú 10x vyššie ako priemer. Stačí vraj pár minút v tomto prostredí a dokáže spomaliť starnutie, pomôcť liečiť rôzne choroby.
Neuveriteľné? Nuž ja som veľmi skeptická (šedivých vlasov po návšteve síce nemám viac, ale vrásky sú rovnaké ako predtým), Johnny verí trošku viac. Každopádne od tohto roku tu prebiehajú archeologické výskumy a pre turistov otvorili park, tunel a dá sa navštíviť aj jedna z pyramíd - Pyramída slnka. Pyramída slnka je vysoká 270metrov, zatiaľ čo Cheopsova v Egypte má iba 147metrov. Okolo pyramídy sú vrstvy "betónových blokov, ktoré ale nie sú z cementu ale z materiálu, ktorý je tvrdší než dnešný betón. Tento materiál je podľa výskumov starší viac ako 29.000 rokov.
My sme sa rozhodli navštíviť aj tunel, park aj Pyramídu Slnka - hoci iba z diaľky. Kľukatými cestičkami sme sa dostali až k pyramíde, tiež odporúčame 4x4 a nezľaknite sa ak spoza úzkej zákruty sa na vás vyvalí tatra.
V parku Ravne sme sa dlho nezdržali. Ja sa priznám, že som si pripadala ako z Marsu. Bolo tu priveľa spirituálnych duší, ktoré čakali na Magic Forrest (meditacia v lese) alebo meditáciu pri kameňoch a podobne. Nikoho nechcem odrádzať, určite sa sem príďte pozrieť - okolie je nádherné, park je ešte nový, vybudovaný, vstup je zadarmo a viete sa tu aj najesť v miestnej reštaurácii. Ceny v reštaurácii sú na slovenské pomery smiešne - za polievku sme platili 5KM, za tortillu 7KM, za hlavne jedlo tiez 7KM. Ak tomu proste neveríte, že má toto miesto zázračný vplyv na vašu osobu, tak sem príďte zo zvedavosti - ako aj ja.
Tunel Ravne je priamo v Parku. Vstupné je 20 KM/osoba - opäť iba hotovosť, žiadna karta. Prehliadka trvá asi 20 minút a pred vstupom vám dajú pre istotu aj prilbu lebo tunel je miestami vysoký iba 130cm. V tuneli je vyšší obsah kyslíka v ovzduší o 2%, vlhkosť je 85%, teplota okolo 12 stupňov počas akéhokoľvek ročného obdobia je tu vysoká koncentrácia záporných iónov. Do tunelov neprenikajú žiadne škodlivé kozmické lúče a rádioaktivita. Dokonca si viete zaplatiť aj meditačný okruh v tuneli. "Skaly" ktoré sú umiestnené v chodbách viete "ohmatať". Skaly to nie sú - majú neurčitý pôvod a dotýkať sa ich je vhodné z cca 1cm diaľky. Niektorí cítia pri dotyku brnenie, teplo a podobne. Tu som musela zahodiť celý svoj skepticizmus a priznať, že po dotyku som cítila brnenie v prstenníku. Ale brnel kvôli niečomu inému? :-) Žarty bokom, fakt tam niečo bolo, Johnny cítil teplo.
Po celom dni sme privítali náruč postele a šli sa vyspať do ružova na ďalší deň. Cestou na ubytovanie sme si chceli kúpiť pivo a nejaké drobnosti na raňajky. Šok - alkohol v obchode nepredávali, ale aspoň sme za ten zvyšok vedeli zaplatiť kartou.
TIP na cesty : semafor ukazuje zelenú? Vyrazte tesne pred ňou, inak vás vytrúbia lebo zdržujete, alebo trúbte preventívne prví :-) Neskôr sme zistili, že alkohol sa v obchodoch predsa len predáva ale nie v každom.
3.deň:
Po včerajšom spirituálnom dni som sa tešila dnes na Sarajevo a okolie. Z Visoko do Sarajeva je to cca 20 minút a veru po diaľnici za pár centov. Premávka je tu väčšia ako inde, predsa len sa jedná o hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Cez hlavné mesto sme viac-menej prefrčali aby sme sa dostali do najkrajšej a najstaršej časti Sarajeva - Baščaršija (skúste povedať 10x za sebou). Uličky lemujú stovky obchodov a miesto má orientálny nádych. Okrem toho tu nájdete nejednu krásnu pamiatku.
Parkujeme hneď vedľa centra prekvapivo zadarmo a vedľa veľkého nápisu, že je parkovisko pod dohľadom kamier. Kamery boli doslova živé. Teta a ujo na plastových stoličkách sedeli a strážili parkovisko :-) Po otázke, či je parkovisko free obaja zdvihli všetky palce a usmiali sa, takže buď sme zaparkovali zadarmo lebo nám nerozumeli, alebo sme sa stretli s prívetivými miestnymi. Mimochodom po chorvátsky sa tu nedorozumiete, takže radšej oprášte angličtinu - to ale tiež nie je záruka že sa dorozumiete, takže nohy-ruky to istia.
Uprostred hlavného námestia sa nachádza Sebilj - drevená fontána. Povráva sa, že kto sa napije z tejto fontány, tak sa sem ešte určite niekedy vráti. Nás odradil húf holubov kúpajúcich sa vo vode, napriek tomu miesto je nádherné a v ranných hodinách ešte relatívne kľudné.
Gazi Husrev-begova mešita je ďalším veľkým lákadlom, je totiž najväčšia v Bosne a je dostupná verejnosti. Nuž takto, dostupná verejnosti je, ale dovnútra sa dostanete iba ak máte dlhé nohavice, a v prípade žien aj zahalené plecia a hlavu. V našich outfitoch sme sa dostali iba na nádvorie, no atmosféra tohto miesta je neuveriteľná. Môžete nahliadnuť do modlitebných kaplniek, navštíviť miestnosti kde sa ako nemoslim bežne nedostanete. Kupola mešity dosahuje výšku 26 metrov a minaret výšku 47 metrov.
Súčasťou mešity je aj Hodinová veža ktorá bola pristavaná v roku 1697.
Johnny túžil ochutnať pravú Bosniansku kavu a teda si sadáme uprostred uličky do malej kaviarne. Kávu vám tu pripravia v tradičnom kávovom sete a môj čajík vôbec v servírovaní nezaostával. K tomu tradičná baklava a je to. Iba sme sedeli a nasávali sme výnimočnú atmosféru tohto miesta. Odporúčam nájsť aj miestnu pekáreň a ochutnať čerstvý burek.
Neviem či sa to stáva v celej Bosne, ale v Baščaršiji sa nám prihodilo, že ak sme si nechceli objednať jedlo nechceli nám priniesť pitie - dosť nepríjemné keď máte iba smäd ale hlad nie.
Naša ďalšia cesta smerovala Sarajevskému tunelu nádeje. Tento tunel - Tunel Spasa ako ho volajú miestny bol využívaný počas 90.rokov na presun potravín, vojenskej zásoby a humanitárnej pomoci do mesta či útek ľudí z mesta. Návšteva tunela vás vyjde 20KM (iba hotovosť) a celý si ho môžete obehať bez sprievodcu. Súčasťou je audio ukážka, môžete si obzrieť vojnové fotografie ale najväčším lákadlom je sprístupnená časť tunela ktorá sa využívala práve počas občianskej vojny. Tunel nie je sprístupnený celý lebo vedie popod neďaleké letisko. Toto miesto vo vás vyvolá veľmi silné emócie. Na jednej fotografii vidieť aj tzv. Sarajevskú ružu - sú to krátery ktoré boli vyplnené červenou živicou po smrteľných mínometných útokoch na pamiatku obetí obliehania Sarajeva.
4.deň:
Tento deň začal úplne inak než sme čakali. Včera ma chytila nejaká pliaga a môj žalúdok bol ako na mori. Rozhodli sme sa preto úplne zmeniť trasu ktorú sme si naplánovali predchádzajúci deň a dnes to potiahnuť až po Chorvátsko. Mostar sme tým pádom žiaľ iba prebehli (nevadí, o dôvod viac sa sem ešte vrátiť), ale zastavili sme sa na vodopádoch Kravica.
Pri príchode nás prekvapila rampa, no za parkovanie chceli iba 1€/hodina. Konečne sme sa dostali na miesto, kde sa dalo všetko platiť kartou. . Vstupné nás vyslo 20 KM/osoba. Už hneď na začiatku trasy vás privíta šum vody a hromada ľudí. Vodopády sú viac ako 120 metrov široké a 28metrov široké a keďže pretrvávalo dlhodobé sucho, dúfali sme, že to nijako neovplyvní krásu vodopádov. Tak aj bolo. Vodopády Kravica sú veľmi obľúbené aj kvôli možnosti okúpať sa priamo pod vodopádmi. Je tu taká mini pláž, možnosť člnkovania a XY podnikov kde sa viete osviežiť alebo sa najesť. Nás prekvapila reštaurácia kde sa dokonca dalo platiť eurami a ceny boli relatívne nízke. Šalát za 7€ hneď pod vodopádmi je skvelá cena - viete si predstaviť, koľko by to stálo na Slovensku? Pripájame sa k množstvu ľudí a čakáme v rade na fotku, také vodopády predsa nevidíte na každom rohu a okrem toho si v tejto horúčave nezabudneme aj namočiť nôžky v krištáľovo čistej vode.
Cesta k vodopádom viedla cez takýto prenádherný kaňon.
Hranicami cez ktoré sme opäť bezproblémovo prešli a to bez čakania sa končí naša návšteva Bosny a Hercegoviny. Keď sme pozerali videá z tejto krajiny, bolo spomenuté, že Bosniaci a Hercegovci sú úplne odlišní a to sme videli aj v realite počas našej cesty. Bosniaci sa zamerali na turizmus, no čaká ich ešte veľmi dlhá cesta kým sa naučia ako prilákať ešte viac turistov. Zato Hercegovci spravia prvé aj posledné aby ste od nich odchádzali s úsmevom a čo najskôr sa vrátili - chcú vám ukázať že sú najlepší a robia to dobre :-) Bosnu a Hercegovinu obklopuje množstvo krásnych vodopádov, riek, historických miest, panenská príroda, krásne kaňony a pastviny. Je pravda, že trošku kazí celkový dojem množstvo odpadkov po uliciach ale berme do úvahy, že táto krajina sa ešte iba prebúdza a verím tomu, že o pár rokov to bude jedno z najnavštevovanejších turistických miest.
Čaká nás Chorvátsko - Ubytovanie máme v Slanom (HR) - Guest House Pavkovic, išlo nám iba o to, aby sme niekde prespali no dostali sme peknú izbu neďaleko mora a čiastočným výhľadom na more. Po hodinovom oddychu sme sa vybrali k ďalšiemu cieľu - Dubrovník.
Keď niekto spomenie Dubrovník, tak si vybavím hradby, Game of Thrones a Fort Lovrijenac. Aaaa tu ma čakalo veru nemalé sklamanie. V prvom rade nás veľmi nemilo prekvapila premávka - všade kde sme posledné dni boli bolo pomenej turistov, vyzerá to tak, že všetci chýbajúci turisti boli v Dubrovníku :-) Keď sme videli že za parkovisko pýtajú 10€/hodina tak sme si skoro oči vyočili. Chvalabohu pre motorkárov je parkovanie free - ak nájdete miesto, my sme nejaké našli a teda parkujeme. Ďalšie sklamanie prišlo keď sme chceli ísť na hradby Fort Lovrijenac. Ej 35€ na osobu je suma ktorú sme neboli ochotní zaplatiť Tyrion a Starkovci sem či tam, tak sme sa začali túlať po okolitých uličkách a spravili si aspoň nejaké fotky (neskôr sme sa dozvedeli že pár týždňov predtým stálo vstupné až 50€ na osobu!).
Toto miesto dýcha históriou, ale celkový dojem kazilo abnormálne množstvo turistov a neskutočné ceny (2 obyčajné fľaškové nápoje 8€ napríklad). Dobre, videli sme, odchádzame a myslím že bude musieť uplynúť ešte veľmi veľa času kým sa sem opäť vyberieme. Mimochodom cestou na ubytovanie sme vysielali svetelné signály do nebies našimi svetlami na motorke - trošku sme pozabudli na to, že sa skôr stmieva.
5.deň:
O moste Pelješac ste už asi počuli. Od roku 2022 spája južnú časť Chorvátska a poviem vám, je to celkom zážitok sa po ňom previezť hore dole. Jeho dĺžkou 2400 metrov patrí k najdlhším vysunutým mostom v Európe. Za štyri roky dokázali postaviť most na mieste, kde sa často vyskytujú zemetrasenia a to ma núti zamyslieť sa nad našimi Slovenskými diaľnicami....Chápeme sa, nemusím k tomu viac. :-)
Čaká nás dlhá a kľukatá cesta celou Makarskou riviérou s rôznymi výhľadmi na more no všetky majú niečo spoločné: sme pri nádhernom Jadranskom mori ktoré NIKDY nesklame svojou čistou vodou a krásnymi zátokami. Tu a tam si spravíme fotečku, vypijeme kávu na Tučepi medzi kúpajúcimi sa turistami 3 metre od mora a našim cieľom je Marina pri Trogire. Dnes sa splnil Johnnyho sen prejsť popri mori všetky známe destinácie a to na motorke.
Marina pri Trogire je naša, no hlavne moja srdcovka. Bolo to prvé miesto v Chorvátsku ktoré som vďaka Johnnymu navštívila a zažili sme tu nejednu krásnu chvíľku.
Hneď po príchode zhadzujeme motorkárske veci a ideme sa konečne povoziť na člne a okúpať. Na tomto mieste nás čaká pár dní oddychu.
Ďalšie dni:
Ak pôjdete okolo Trogiru, nezabudnite navštíviť aj samotný Trogir. Toto miesto je bohaté na historické pamiatky, krásnu architektúru, úzke uličky ktoré sa kľukatia po celom meste popretkávané tu kostolom, tam nejakou kaviarňou priamo na ulici či historickou budovou ktorá si priam žiada fotku. Prejdite sa po promenáde, dajte si morskú špecialitu v niektorej z reštaurácií s výhľadom na more a prístav a nasávajte atmosféru tohto výnimočného miesta. Odporúčam navštíviť aj mestské hradby odkiaľ je krásny výhľad - vstupné je 5€.
Pôvodný názor tohto miesta bol Tragos, čo znamená v preklade koza - keď objavili toto miesto, tak sa tu vraj páslo veľa kôz a preto dostalo práve toto pomenovanie.
My sme si tiež spravili výlet na Primošten. Táto kedysi rybárska dedinka je dnes jedným z najkrajších chorvátskych letovísk. Mestečko je vybudované na poloostrove s krásnymi plážami a má výborné podmienky na potápanie.
Neďaleko nad mestom sa nachádza aj socha Panny Márie Loretánskej. K soche vedie cestička a pod ňou je možné aj zaparkovať. Socha je v nadmorskej výške 173metrov na kopci Gaj. Návštevu určite odporúčame. Výhľad odtiaľ je prenádherný na celé okolie, priamo na mieste si môžete dať aj "kávu s výhľadom". Vraj túto 17,5 metra vysokú sochu vidieť dokonca voľným okom z Talianska (budúci rok otestujeme).
Pod kopcom je množstvo cestičiek ktoré vedú k moru a môžete sa okúpať. My sme túto možnosť využili tiež.
Cesta domov:
Po tom, čo sme si týždeň oddýchli a pobehali kadejaké chorvátske pláže sme sa rozhodli o niečo skôr vyraziť domov. Dôvod je jednoduchý - hlásili dosť daždivé počasia na nasledujúce dni a Johnnyho pochytila nejaká viróza. Takže hoc nám tu bolo skvelo, tešili sme sa domov.
Našou poslednou zastávkou boli Plitvické jazerá. Tu sme si tiež povedali, že 40€ vstupné na osobu je premrštená cena a časovo sme tiež neboli na tom tak, aby sme tu strávili celý deň. Podarilo sa mi vďaka instagramu násť bod pri Plitviciach odkiaľ je výhľad na "Strieborné jazero" úplne zadarmenko (Ďakujem pocestach_neznamych).
Áno, je mi jasné, že to nevynahradí pohľad a dobrodružstvo ktoré zažijete priamo z Plitvíc, ale nám to stačilo. A keď ste na motorke, tak zvažujete aj to, či si máte kde odložiť na celý deň moto veci a ísť na celodenný výlet. Nám táto alternatíva vyhovovala a keď si chcete ušetriť peniaze na ďalší výlet a stačí vám pohľad na Strieborné jazero kde sa natáčal Vinnetou tak nech sa páči GPS súradnice: N44°54.214 / E 15°36.512
Cestou domov vás nejdem zaťažovať lebo sa nič zaujímavé už neudialo. Rozhodli sme sa z Trogiru za jeden deň vrátiť domov čo nám trvalo asi 12 hodín aj s prestávkami v Plitviciach a kade - tade po benzínkach. Dali sme si výbornú večeru v Maďarsku a frčali sme domov. Doma nás privítali psy ako keby sme neboli doma mesiac, hoci sme boli preč len necelé dva týždne. A čo vám poviem - zaspávať vo vlastnej posteli v teple domova s človekom, ktorý za to stojí po boku je to Naj. Áno, to bolo moc sladké, ale tento blog predsa píše žena tak mi to hádam odpustíte. :-)
Tak ahojte, a vidíme sa čoskoro opäť!
