Jánošíkové diery

Jánošíkové diery
Jánošíkové diery (Zdroj: Szomolaiová)
Písmo: A- | A+

V Terchovej sme strávili 4 dni a okrem toho, že sme sa sem vybrali oddýchnuť si, rozhodli sme sa preskúmať aj nádhernú prírodu naokolo.

Výhľad z okna nás inšpiroval k našej prvej väčšej turistike v oblasti Malej Fatry. Malý Rozsutec sa vynímal nad okolitými kopcami a každý pohľad naň ma uisťoval, že sme na správnom mieste. Ale nie...toto nebude článok o Malom a Veľkom Rozsutci. To je tak keď človek mieni a Pánboh mení.

Ráno sme sa prebudili do tak daždivého počasia, že všetky naše plány boli zmarené. Ja viem, že sa hovorí že neexistuje zlé počasie na turistiku len zle oblečený turista...Ale keďže som mala zabalené iba krátke nohavice a nejaké tie tielka (podotýkam že sa bavíme o dovolenke v lete), nebolo mi všetko jedno.

Parťák to vyriešil jednoducho. Kúpili sme si pončá a hor sa na turistiku. Cieľ boli Jánošíkové diery a ak by sa časom vyčasilo tak aspoň Malý Rozsutec. Parkujeme na Bielom Potoku za nehoráznych 5eur. Na parkovisku niet ani duše.

Ide sa do Jánošíkových dier
Ide sa do Jánošíkových dier (zdroj: Szomolaiová)

Odtiaľto vedie náučný chodník Diery po modrej až na Ostrvné. Hneď od prvej chvíle ako vchádzame do Jánošíkových dier nás očarí okolitá nádherná príroda. Tu a tam sa zjaví nejaký vodopád či Dierový potok, na iných miestach nás čaká prechod cez lávky, ktoré by miestami potrebovali už aj opraviť.

Dierový potok
Dierový potok (zdroj: Szomolaiová)

Drevená lávka v Jánošíkových dierach
Drevená lávka v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Máme šťastie, dážď kúsok ustal a my opatrne prechádzame týmto rajom. Pončo je síce skvelá voľba keď prší, ale človek sa v ňom potí ako somár v kufri.

Jánošíkové diery
Jánošíkové diery (zdroj: Szomolaiová)
Jánošíkové diery
Jánošíkové diery (zdroj: Szomolaiová)

K tabuli Ostrvné prichádzame cca po 40tich minútach. Telefón mám nonstop v ruke a fotím hlava nehlava. Náučný chodník Diery je vlastne sústava tiesňav a kaňonov. V zime určite treba zvýšiť opatrnosť na rebríkoch a lávkach lebo sú zľadovatené. Stretávame prvých turistov a keďže dnešný deň sme si vôbec dopredu neplánovali, okoloidúci turista nám radí kam ďalej.

Potulky Jánošíkovými dierami
Potulky Jánošíkovými dierami (zdroj: Szomolaiová)

Od tabule Ostrvné pokračujeme ďalej po žltej až na Podžiar cez Nové Diery. Prvý úsek cesty vedie cez potôčik a hneď sa napojí na rebríky. Mimochodom rebríky tu dosahujú až 15 metrov. Kto sa bojí výšok, nepozerať sa dole :-) Miestami je priestor medzi skalami tak úzky, že máme problém prejsť s batohom na chrbte.

Rebríky v Jánošíkových dierach
Rebríky v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Zatiaľ čo pri Ostrvnom sme kde-tu stretli aj nejakého turistu, k Podžiaru nikde ani nohy. Terén je mierne kopcovitý, ale otvárajú sa nám výhľady aj na okolitú prírodu a my úplne zabúdame na to, že stúpame do kopca.

Divá príroda v Jánošíkových dierach
Divá príroda v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Kým prídeme k Podžiaru (cca 40min) celkom sa nám vyčasí a my sa rozhodneme, že skúsime ten Malý Rozsutec. Vyberieme sa teda smerom na Medzirozsutce po modrej.

Cestou na Medzirozsutce
Cestou na Medzirozsutce (zdroj: Szomolaiová)

Čo čert nechcel, do 10 minút sa poriadne rozprší. Prvé rebríky dávame na jednotku, ale terén naokolo začína byť veľmi šmykľavý a ja sa zrazu necítim vôbec komfortne. Pončo zavadzia pri každom kroku, leje ako z krhly, na skalách sa šmýkam ako na ľade a od mokrých rebríkov mám celé zmrznuté ruky. Ak by som sa tak nebála že každú chvíľu stratím rovnováhu a prídem k úrazu aj by som sa zasmiala.

Klzké rebríky v Jánošíkových dierach
Klzké rebríky v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Vzdávame to a vraciame sa napriek tomu, že sme boli odhodlaní vyjsť na Rozsutec. Mimochodom deň na to sme sa dočítali, že turisti prišli na tejto trase k úrazu počas daždivého počasia. Rozhodli sme sa dobre, za nehodu alebo úraz nám ten slávny Rozsutec jednoznačne nestál.

Na ceste späť čaká môjho parťáka ešte pohľad na potoky mojich sĺz. Zasekla som sa na skale a ani dole ani hore som sa nevedela pohnúť. Spoločne sme to ale zvládli a kým prichádzame k bufetu na rázcestí ako naschvál vykukne aj slniečko :-)

Reťaze v Jánošíkových dierach
Reťaze v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Poviem vám, tak dobre mi ešte nikdy dobre pivo nepadlo ako teraz. Dali sme si aj Zbojnícky osúch, čo je vlastne tzv. "tortila na sedliacky spôsob". Hádam sa nik z personálu bufetu za tento opis neurazí. My sme sa po ochutnaní zaprisahávali, že si toto jednoduché no veľmi chutné jedlo budeme pripravovať aj doma.

Zbojnícky osúch
Zbojnícky osúch (zdroj: Szomolaiová)

Nervy ukľudnené a vraciame sa po modrej k tabuli Ostrvné a odtiaľ späť na Biely Potok. Týmto smerom nás čaká ešte riadny kus divočiny. Miestami mám pocit pri pohľade na okolitú krajinu, že ani nie sme na Slovensku.

Neuveriteľná príroda v Jánošíkových dierach
Neuveriteľná príroda v Jánošíkových dierach (zdroj: Szomolaiová)

Jánošíkové diery
Jánošíkové diery (zdroj: Szomolaiová)

Je mi jasné, že sa dá prejsť táto trasa aj za menej ako poldeň (hiking ukazuje 3 hodiny) , ale skrz toho že nám pršalo a ani celkové postavenie hviezd nám neprialo, nikam sme sa neponáhľali :-) Turistika cez Jánošíkové diery je vhodná aj pre rodiny s deťmi ak zvládnu nejakých tých 8 kilometrov. A keď budete mať šťastie, stretnete aj takéhoto kamoša :-)

Salamandra
Salamandra (zdroj: Szomolaiová)

Skryť Zatvoriť reklamu