Parkujeme na spomínanom parkovisku pri moste. Na prvý pohľad vyzerá byť kláštor v skvelom stave, žiadna zrúcanina. Po vstupe však zisťujeme, že niektoré miestnosti evidentne využívajú ľudia na párty spojenú s konzumáciou pizze - všade sa totižto povaľujú obaly a prázdne fľašky.
Napriek množstvu odpadu ktorý sa tu nachádza v niektorých častiach, pôsobí na mňa táto stavba úplne majestátne. Na niektorých miestach vidieť snahu o rekonštrukciu...napríklad tieto betónové schody vedúce na vyššie poschodia...
Kláštor Bzovík vznikol ešte v 12.storočí a pôvodne sa využíval ako benediktínsky kláštor. Neskôr ho prebrali premonštráti. Viackrát vyhorel, potom ho prestavali, zase vyhorel, niečo dostavali, niečo zbúrali. Táto stavba má jednoznačne dlhú históriu.
V roku 1530 kláštor napadol a dobyl Žigmund Balassa, ktorého považoval ľud za tyrana. Po dobytí stavby tu žijúcich mníchov zväčša pozabíjal, pristaval hospodárske budovy a objekty pre vojakov. Pevnosť opevnil múrom so štyrmi obrannými vežami a tiež ju chránila vodná priekopa.
Počas druhej svetovej vojny sa kláštor značne poškodil, niektoré časti boli úplne zbúrané alebo použité ako stavebný materiál. Napokon sa zachovala dodnes len gotická sakristia neskôr zmenená na kaplnku.
A samozrejme ako by už mohol byť článok o takejto stavbe bez povesti.....Hovorí sa, že sa dodnes na tomto mieste túla prízrak dcéry Balassu, ktorú umučili a zabili vyhnaní mnísi.
Nuž, neviem či by som sa v týchto priestoroch zdržiavala po nociach :-)
Každopádne kláštor Bzovík stojí za návštevu. Je ho vidieť už od cesty, takže sa stratiť určite nestratíte. Pozornosť tiež púta mohutnosťou. Viete si tu porobiť parádne fotky a prípadne posedieť na lavičkách vo vonkajšom areáli . Verím, že v budúcnosti sa tento objekt zrekonštruuje a dostane toto miesto druhý dych.
