Keďže toto miesto je úplnou novinkou Google mapy s ňou majú zatiaľ problém. Ak sa chcete dostať k parkovisku v časti Banisko ( zmestí sa sem zopár áut), tak si to nasmerujte na výpadovku smerom k Podbrezovej a hneď za Slovnaftkou odbočte doprava.
Kúsok vyššie sa tiež zmestí pár áut - konkrétne pri Laznej doline - my parkujeme presne na tomto mieste. Dosť nešťastne, ale k tomu sa ešte vrátim na konci článku. :-)
Od parkoviska vedie červené turistické značenie až ku križovatke s dvomi tabuľami. Na vyhliadkovú vežu sa dá dostať z oboch strán, my si po dôkladnom prieskume na internete vyberáme cestičku naľavo a budeme sa vracať po druhej trase.
Celá trasa až k veži vedie niekedy miernejším a niekedy prudším stúpaním. Po včerajšej celovečernej akcii s kamarátmi celkom trpím po týchto strmákoch. Slnkom zaliatu, a kvetmi posiatu lúku čoskoro vystrieda prítmie v lesíku.
Prichádzame k altánku a vyberáme prvé občerstvenie, keďže náš najmenší parťák protestuje a už má slzy na krajíčku.
Cukor doplnený, vybláznili sme sa na preliezkách a ideme ďalej stúpať do kopca. Hoci celá trasa k rozhľadni má iba necelých 6 kilometrov, musíme na rôznych úsekoch nastúpať cez 300 výškových metrov.
Pomaličky sa dostávame k rozhľadni. Stavba má 40 metrov a a hore vedie dvojica schodov. Konkrétne 192 schodov - veľa? Málo? Ani si to nevšimnete, hlavne ak sa pozeráte popod nohy a cez mriežkované schody vidíte tú výšku :-) Konkrétne mne prišlo dvakrát zle kým som sa dostala až hore.
Na plošine úplne hore vystriedajú mrežovité schody drevené dosky. Za pekného slnečného dňa dovidieť až na Nízke Tatry, Muránsku planinu a aj Klenovský Vepor máte ako na dlani.
Celá veža na mňa pôsobí až priveľmi moderne. Áno, je skvelá, s krásnymi výhľadmi z hora. Ale asi sa mi viac páčia drevené rozhľadne ktoré sú síce nižšie, ale viac zapadajú do krásy prírody.
Máte dve možnosti na návrat k parkovisku. Buď tou istou trasou ako sme šli hore, alebo si spravíte okruh a vyberiete sa opačným smerom. My sa vyberáme opačným smerom strmým kopcom dole. Hoci by mali byť po tejto trase náučné tabule a dokonca nejaký veľký 4metrový megafón, ktorý by mal znásobiť zvuky lesa - nič z toho nenachádzame. Jedine drevené sochy popri chodníku.
Prudké klesanie v lese vystrieda čoskoro chodníček na lúke. Vôbec neznačený, prechádzame ním úplne intuitívne dúfajúc, že smer je správny. Mrzí nás, že sme prehliadli ten náučný chodník (vhodný hlavne pre deti). Ale v podstate ma to ani neprekvapuje keďže značenie od rozhľadne druhou stranou je mizerné.
Čoskoro dorazíme ku križovatke (odtiaľto sme sa vybrali na začiatku doľava) a potom k autu. A tu nás čaká najväčšie prekvapenie dňa - pokuta za stieračom :-) Vtipné by to keby sme nestáli v zákaze vjazdu...a v národnom parku. Nuž....drahý výlet :-) Mimochodom na chybe sme boli my...pár metrov za nami je parkovisko kde sa normálne dá stáť, len to môj parťák sa rozhodol že ak na tomto mieste stoja aj iné autá, tak tam odparkuje aj on. Však prečo nie.
Prejsť celý okruh nám trvalo asi 3 hodiny vo veľmi pohodovom a pomalom tempe a to s malým dieťaťom (8 rokov). Hoci sme sa nevyhli frflaniu lebo sme nenašli ten sľúbený megafón, užili sme si toto krásne jesenné počasie v lone prírody na maximum.
