Ja som si vybrala to druhé. Veru človek veľakrát ani nevie, aké krásy ho obklopujú, kým nie je prinútený si to uvedomiť. Ja som takto bola s naším Rimavskosobotským okresom. Povedzme si pravdu, nie je to veľký okres..napriek tomu tu máme aj nádherné miesta.
Po dlhšom zvažovaní, čo sme ešte v okolí nevideli, som naplánovala okruh nad Tisovcom. Pre mňa doteraz neznáme miesto Tŕstie je súčasťou Stolických vrchov a nachádza sa vo výške 1121 m.n.m. A veru očakávali sme aj nejaké tie výhľady na okolie.
Jedného krásneho rána sme sa vybrali do Tisovca, kde sme zaparkovali pri kostole. Parkovisko je samozrejme zadarmo - aspoň zatiaľ :-) Informačnú tabuľu nachádzame hneď vedľa kostola.
Vyberieme sa smerom na Tisoveckú Štavicu popri hlavnej ceste. Odtiaľ pokračujeme ďalej doprava smerom na kopec. Značenie je tu neisté, ale ak sa budete držať pri ceste, žlté značenie určite neprehliadnete. Ako šľapeme do kopčeka, naskytne sa nám pohľad na vápencový lom.
Snehu je zatiaľ málo, ale pri pohľade na okolité kopce nám je jasné, že sa to čoskoro zmení. Opäť strácame značky...po dlhšom pátraní a neistote zisťujeme, že sa nejaké vyblednuté značenia nachádzajú na stromoch. Pozorne sledujte okolie, je tu pár rázcestí, kde by ste sa mohli kľudne aj stratiť - my sme si vybrali ako vždy tú "vyšľapanejšiu" cestu a naša teória nesklamala.
Čaká nás dosť prudké stúpanie popri lesíku a za chrbtom počujem prvé protesty. Značiek pribúda a tá posledná nás zavedie priamo do lesa.
Stúpanie pokračuje a my si dávame malý oddych na lavičke pri studničke. Na prvý pohľad ani nie je zrejmé na čo sa pozeráme, keďže snehu pribudlo :-) Informačná tabula nás ale zachraňuje pred prípadnou nevedomosťou.
Po ďalšom stúpaní (dnes to bude len o stúpaní?) sa dostávame k prvej tabuli Pasiečky. Nachádzame sa vo výške 840m a veru je nám jasné, že nás čaká ešte poriadny zaberák. Využívame krásne slnečné počasie na fotenie a oddych. Nádherný výhľad na okolie nám dodáva silu pokračovať ďalej.
Po úvahe čo ďalej s našimi parťákmi pokračujeme z pôvodnej zostavy už iba štyria. Strmé stúpanie a pribúdajúci sneh nás iba ubezpečuje v tom, že sme sa rozhodli správne a táto trasa by nebola vhodná pre nášho štvornohého priateľa. Každým krokom ďakujeme tomu, kto vynašiel turistické palice a máme tak možnosť kúsok si do kopca pomôcť.
Z každej strany sa nám ukazuje prekrásna príroda a my míňame ďalšiu tabuľu - Pomník Václava Vraného (1095m.n.m). Pomník je venovaný botanikovi, ktorý zahynul pri výstupe na Tŕstie.
Od pomníka je to už len kúsok k tabuli Tŕstie. Konečne stretávame aj nejakých turistov. Začínali sme mať pocit, že to tu nik nepozná. Samozrejme fotka pri najvyššom bode nemôže chýbať :-) Neďaleko je aj chata ku ktorej sa vyberieme (po žltej). Chata je počas bežných okolností otvorená pre turistov, žiaľ dnes sa tu občerstviť nevieme. Vyberáme rum s čajom. Jaj pardon...čaj s rumom a snažíme sa kúsok zohriať na tomto vetristom vrchole.
Za priaznivého počasia môžete z Tŕstia vidieť Nízke či Vysoké Tatry, ale taktiež aj krásy Muránskej planiny. No čo poviete....mali sme priaznivé počasie? :-)
Po načerpaní energie sa vyberieme ďalej na Sedlo Korimovo. Tentoraz po červenej. Čoskoro zisťujeme, že budeme musieť prešľapávať sneh. Vyzerá to tak, že táto trasa nie je až taká obľúbená turistami. Neraz sa zabárame po kolená do snehu a veru pribúda aj oblakov. Zvažujeme čo ďalej. Dokončíme okruh, alebo sa vrátime? Sme ale my dosť dobrodružné povahy a tak sa rozhodneme ísť ďalej. A veru naše rozhodnutie neoľutujeme.
Napriek náročnému terénu nás naďalej sprevádza nádherná príroda a výhľady do každej strany. Síl nám ubúda, nebudem klamať. Každý kto už prešľapával sneh vo výške kolien vie, že je to náročné. Nekončiaci sa kopec tiež nepridáva na ľahkosti túry, ale k tabuli Tri chotáre sa dostávame v relatívne dobrom čase a bez väčších problémov.
K Sedlu Dielik to ukazuje už len necelú hodinu po žltej. Slnko pomaličky zapadá....a západ slnka na týchto kopcoch nám vyráža dych. Začína nám byť jasné, že do úplného zotmenia to na parkovisko už nestíhame, ale krásna scenéria nás neraz núti zastaviť a vychutnať si tú nádheru. Čistá romantika...
Dáme si poslednú spoločnú fotku a čaká nás posledné strmé klesanie. Opäť ďakujem výrobcovi turistických palíc. Neraz ma iba palice zachránia pred pošmyknutím a pádom. Naši parťáci také šťastie nemajú a zaradom skúšajú tvrdosť zeme :-)
Dostávame sa k rázcestiu, ktoré križuje žltú s modrou. Pozeráme do telefónov na pofotené tabule vedľa ktorých sme prechádzali a veru modrého značenia niet. Pokračujeme ďalej po žltej až po hlavnú cestu. Márne hľadíme na autobusovej zastávke na rozpis, posledný autobus sme zmeškali pred polhodinou. Nič iné nám ani nezostáva, ako sa vydať popri ceste z Muráňa do Tisovca.
Priznám sa, prechádzať sa popri ceste nepatrí medzi moje obľúbené činnosti. Hlavne bez poriadnych reflexných prvkov. Začína nám byť jasné, že na rázcestí sme zvolili zlý smer. Aj sa nám to potvrdzuje keď vidíme ako vychádza tesne pred tabuľou Tisovec z lesa modrá značka a nachádzame tu aj tabuľu Sedlo Dielik. Nuž ... nabudúce budeme vedieť. Táto "skratka" cez modrú by nám ušetrila asi polhodinu prechádzky po hlavnej ceste.
Prechádzame vedľa Tisoveckej Štavici, kde Vám určite odporúčam, aby ste sa zastavili a osviežili sa. Nás tlačil čas, ideme teda už za úplnej tmy k autu.
Celý okruh Tisovec - Pasiečky - Sedlo Korimovo - Sedlo Dielik - Tsovec nám zabral cca 8 hodín a bolo to cez 20 kilometrov. Samozrejme bez snehu, bez obchádzky popri ceste a s menšími prestávkami sa to dá stihnúť aj za menej času. Prevýšenie 721m nám dalo zabrať a preto odporúčam túto trasu pre kondične zdatnejších jedincov :-) Tak čo poviete? Čakali by ste, že v našom okrese máme aj takéto nádherné miesto s očarujúcim výhľadom?
