Ako to už zvykom býva pred víkendom....začala som googliť a hľadať cieľ našej ďalšej turistiky. A keďže som hľadala miesto, kde som ešte nebola, padol mi zrak na trasu okolo Hrbu.
Opäť sa jedná skôr o menej frekventované miesto. Také ja úplne zbožňujem. Milujem Tatry, ale niet nad turistiku ...bez turistov :-)
Na internete som našla množstvo informácií ako sa dostať k Hrbu, a po podrobnom skúmaní som zistila, že si vieme skoro 4 kilometre ušetriť ak na túru vyrazíme nie priamo z Ľubietovej, ale zo Včelinca (Ľubietová - Starý Majer - Včelinec).
Zaparkovali sme na prázdnom parkovisku pri ranči, neďaleko informačnej tabule. Hodili sme batoh na plecia a s úsmevom na perách sme sa vydali k nášmu prvému cieľu - ku Chate pod Hrbom. Popri "parkovisku" vedie cestička až k modrému značeniu.
Šípka nás nasmeruje do krásneho zeleného lesíka. Cesta je pohodová, žiadne stúpanie, iba taká príjemná prechádzka. Fotíme, kocháme sa krásnou prírodou, počúvame čvirikanie vtáčikov a rozprávame sa... veď vieme, že čoskoro nás čaká strmšie stúpanie a budeme mať iné starosti. Medzitým skúšam svojho spoločníka zo základov spoznávania turistických značiek. Tak sme sa rozkokošili, že sme skoro prehliadli značku smerujúcu do lesa. Veru tam je...ukrytá na strome :-)
Aaa prišlo to dlho očakávané stúpanie. Stúpanie ale nie je dlhé. Ku Chate pod Hrbom to už máme iba pár minút. Pri chate zisťujeme, že dokonca aj tu parkujú autá a kľudne sa dá začať táto túrička aj z tohto bodu. Hoci sme o tejto možnosti nevedeli, vôbec nám nevadí, že sme zahriali svaly pred kopcom, ktorý nás ešte čakal.
Lanovka vedľa chaty síce nevyzerá funkčná, no prostredie kde sa nachádza Chata pod Hrbom je úchvatné. Aj ten krytý bazén ktorý sme v diaľke zahliadli vyzerá perfektne. Nemáme informácie, či je aktuálne tento objekt otvorený, ale ak prijímajú hostí, tak stojí za zváženie, či sa sem prísť ubytovať. Prostredie nádherné, chata krásna, bazén tiež láka a je tu aj množstvo turistických trás v okolí.
Krátka cesta po lúke nás privedie až k Sedlu pod Hrbom - 1087m. Aj Tichomír a "Železné srdce Slovenska" nás tu víta. Casheri zbystrite pozornosť! Ukrýva sa tu poklad.
Zhadzujeme batohy, vyberáme ťapku a prvý rožok so salámou :-) Dokonca tu stretávame aj zopár turistov. Po krátkom oddychu sa vyberieme smerom k Hrbu. Tabuľa ukazuje 35 minút po červenej, tak dúfam, že to nebude ako minule na Brzotínsku a Dievčenskú skalu. Tam boli tie časy poriadne prestrelené.
Cesta nás zavedie opäť do chládku lesa a my po občerstvení opäť ožívame. Po ceste sa nám naskytá jedno fotogenické miesto za druhým a ja fotím ako divá.
Medzitým sadáme....strieľame ...na komáre....turistickými palicami :-D :-D Takýmto tempom sa dostaneme na Hrb tak o dve hodiny. Ale keďže nechcem svojmu spoločníkovi kaziť zábavu, tak trpezlivo čakám, kým nejakého komára trafí :-)
Boj dobojovaný a my sa vyberieme ďalej do kopca po červenej. Dostávame sa k tabuli ktorá hlási, že sme v Prírodnej rezervácii Ľubietovský Vepor.
Odtiaľto je to ako keby sme prechádzali pralesom. Neviem čo skôr fotiť a nám je už jasné, že na ten Hrb sa za tých 30 minút určite nedostaneme...
Dokonca aj strach prekonávam z výšok a fotím sa na pníku. Vyzerá nízko že? Ale za mnou nič nebolo, tak to bolo dosť strašidelné. Ten, kto sa bojí výšok chápe :-)
Hoci stále stúpame do kopca, absolútne to nevnímame vďaka tej krásnej prírode a prírodným úkazom. Stromy, skaly, korene, hustý les...je proste na čo pozerať. Zdolávame posledný úsek plný skál až sa dostávame k obrovským skalným bralám. Niektoré vraj môžu byť aj 40m vysoké.
Je to nádhera. Však uznajte...
Tak som sa zahľadela na okolie, až som skoro zle nasmerovala svojho parťáka. Nakoniec ale na poslednú chvíľu zočím červenú šípku a my sa po cestičke dostávame až k Hrbu - 1255m.n.m.
Otvára sa nám krásny výhľad na všetky svetové strany. Za dobrej viditeľnosti môžeme odtiaľto vidieť Nízke a Vysoké Tatry a dokonca aj Fatru. Ak neviete ktorý kopec je ktorý (ja to totižto tiež neviem), tak v skratke: krásny výhľad na lúky, stromy a okolie ktorý stojí zato!
Dávame si opäť krátku pauzu v spoločnosti rožkov a radlerov, zapisujeme sa do návštevnej knihy a usmerňujeme (už teraz keď sme tam boli sme frajeri) prichádzajúcich turistov z ktorých skál sú najkrajšie výhľady.
K Vepru nám to opäť ukazuje nejakú polhodinku ďalej po červenej. Miestami sa až prepchávame pomedzi kríky.
Mierne stúpanie čoskoro vystrieda rovná cestička v lese. Tentoraz sa ozaj do polhodinky dostávame až k tabuli Vepor - 1277m.n.m. Aj keď....nemal tu byť nejaký výhľad?
Červené značenie s výhľadom sa stráca kdesi v lese a po tom prvom vlastne žiadne ďalšie nevidíme. Vyšľapaný chodník v lese plnom popadaných konárov tiež darmo hľadáme...
Blúdime a už-už sa chystáme "lov na výhľad" nechať tak keď tu zrazu z ničoho nič vidíme červené značenie nalepené jedno na druhom. Hurá! Našli sme to!
A veru zisťujeme, že sa nám oplatilo kúsok poblúdiť. Výhľad na okolie je opäť dych vyrážajúci.
Ako sa tak kocháme okolím, začnú sa zbierať mraky. Nuž nerada by som zmokla, tak nahadzujeme také pravé tempo kondičných turistov a vyberieme sa späť po tej istej trase ako sme prišli.
Pristavíme sa ešte pri "strede Slovenska" a pohľadáme cashky v okolí.
Chvalabohu dážď nás obišiel a my sa v sprievode dobrej nálady a nového zážitku prichádzame k nášmu autu. A ten pocit vyzuť si turistické topánky a naboso sa kúsok prejsť je na nezaplatenie :-)
Zhrnutie na záver: Túra je pomerne nenáročná. Stúpanie síce nie je až také malé - 622m, ale väčšinou strmšie stúpate na miestach, kde je tak krásna príroda, že si to vôbec neuvedomujete. Trasa Včelinec - Sedlo pod Hrbom - Hrb - Vepor a späť je dlhá 11 kilometrov a čas si netrúfam ani odhadnúť, keďže sme sa venovali aj foteniu, geocachingu a podobne. Hiking ukazuje 3 a pol hodiny :-) Ak by ste chceli výdatnejšiu túru, tak sa môžete na Hrb a Vepor vybrať aj z Ľubietovej (časť Starý Majer). V tomto prípade by ste to mali na 15 kilometrov.
Tak lúčim sa zatiaľ a čoskoro bude opäť ďalší článoček :-)
