…
Gyula a jeho rodina žije na druhej strane hranice, iba pár kilometrov od nás a už niekoľkokrát boli u nás na návšteve. Femis na tom bola naopak, cestovala vyše tristo kilometrov z Pécsu.
Oboch ich poznám z internetu. Ako amatérsky spisovateľ, ktorý žije v malej dedinke, hľadal som na internete takú spoločnosť, v rámci ktorej môžem využiť tento môj koníček a nebudú sa na mňa dívať, akoby som spadol z Marsu. Tak som si našiel túto spoločnosť „Barátok verslista“.
Teraz nechcem o tom písať, že pre mňa internet práve vtedy otvoril svet, keď som mal pocit stratenosti, lebo stačí iba kliknúť a aj taký imobilný človek ako som ja, sa môže spojiť so svetom. Internetu, okrem iného,som vďačný za veľa známostí a medzi ne patria aj oni.
…
Árpád s rodičmi žil v Šahách, ale u nás v dedine žil jeho starý otec. Často sme sa rozprávali , keď on ešte bol stredoškolák a každé leto bol tu niekoľko týždňov na prázdninách. Mali sme vážne debaty a veľké ciele. Potom sa on dostal do Bratislavy na vysokú školu a medzi našimi debatami boli čoraz väčšie prestávky. Teraz robí ako redaktor v jednom denníku, má rodinu a ja musím vopred organizovať každé stretnutie, keď sa chcem s ním rozprávať.
…
Ildikó som spoznal na začiatku deväťdesiatych rokov, keď bola o mne reportáž v rádiu, v mládežníckom programe. To bolo práve pred Vianocami, vtedy som dostal kopu listov a pohľadníc. Jedna z nich bola od nej. A potom sme si ešte aj dopisovali, ale po mesiacoch sa aj to skončilo.
Po niekoľkých rokoch som od nej opäť dostal list. Ona vtedy už bola novinárkou a chcela so mnou urobiť interwjú. Vtedy sme sa stretli prvýkrát a neskôr ešte viackrát. Ona sa vydala, narodil sa jej syn, ale už niekoľko rokov sme sa nestretli.
…
Ildikó s manželom prišli ako prví a to ma potešilo, pretože keď sa stretneme, vždy máme o čom debatovať, aj teraz to bolo tak. Síce sa vyskytol malý problém, že nie je zvyknutá na moju výslovnosť a tak som niečo musel aj písať, ale to sme rýchlo vyriešili.
Potom prišiel Gyula s rodinou a spolu s nimi aj Femis. Tohto stretnutia som sa bál najviac, lebo s Femisou som sa nikdy predtým nestretol a postihnutý človek si nikdy nemôže byť istý, ako na neho budú reagovať, ale chvála Bohu, teraz už môžem povedať, že som našiel ozajstnú PRIATEĽKU!
Árpád prišiel ako posledný, ako sa dopredu ospravedlnil/pre istotu/, manželka zostala doma s deťmi/potom, podvečer prišli aj oni/.
…
Sedeli sme pri stole a ja som bol hrdý, že mám takých priateľov, lebo v živote hneď za rodinou sú najdôležitejší priatelia a ostatné veci nasledujú len za tým!
