Všetko z Kováčovej

Odvtedy, ako z dediny odišli, robili na Doprastave vo Zvolene a bývali v Kováčovej a odkedy som začal chodiť do rehabilitačného centra, oni sa stali takzvanou mojou druhou rodinou, keď som v Kováčovej. Teta a jej vnuk Tomáš ma chodia pravidelne navštevovať a jej nevesta Vierka robí v ústave sestričku. Ale nie o tom som chcel teraz písať, ale o ujovi. Síce je to už ôsmy rok ako nás opustil, ale ešte stále mám na neho živé spomienky. Ich dom je na druhom konci dediny. Dnes by som už asi nebol mal toľkú smelosť isť medzi autami, po okrajoch cesty sú jamky, stúpanie hore kopcami kým zájdem do ich domu, ale pred šestnástymi rokmi som ešte rozmýšľal inak. Ujo bol na dvore a bol poriadne prekvapený, keď ma uvidel pred domom. Vtedy som ešte párkrát podnikol tú cestu, a vždy som našiel nejakého hosťa u nich.Mal vždy veselú náladu, ja si najviac spomínam na jeho žarty, asi nikdy som ho nevidel smutného. Mal rád cigánsku hudbu a otec mu nosil kazety. Býval v Kováčovej a poznal všetkých z ústavu, a koho nepoznal, s tým nemal problém zoznámiť sa. Ja nie som taký typ, preto aj závidím takýmto ľuďom, ktorí majú túto schopnosť. Mám problém s rozprávaním, kto nie je   na to zvyknutý ťažko mi rozumie, preto aj potrebujem istý čas, kým sa zoznámim s cudzími ľuďmi. Ešte aj dnes si spomínam na jeden príbeh v ktorom hral rolu aj on. Medzi pacientmi bol jeden vozíčkár, nemal nohy a bol strašný opilec. Podvečer už bol v takom stavom, že nevládal ísť do ústavu a na moje nešťastie som tam bol aj ja s elektrickým vozíkom. Skrátka, chcel aby som ho potiahol do ústavu, ale ja nie, lebo som vedel, že v takom stave sa môže hocičo stať, ale som sa aj ponáhľal. Tak sme sa hádali, ale nakoniec zvíťazila jeho vôľa a ja som ho musel ťahať. Pred ústavom vtedy ešte nebola urobená cesta a práve tam sa stalo nešťastie, že on sa vykotil z vozíku. Pravda, on mňa vinil za to, čo sa stalo, a chodieval všade žalovať, a keď sa   dozvedel, že ma ujo chodieva navštíviť, aj pri ňom na ma žaloval. Ujo ho vypočul a aj mu dal za pravdu, ale bolo vidno, že ho neberie vážne. Potom sme mali niekoľkoročnú pauzu, kedy som nechodieval do Kováčovej a medzitým dostal porážku. Kvôli silnej cukrovke mu museli odrezať nohu, niekoľko mesiacov bol aj v ústave. Potom oslepol a v nemocnici zomrel.