Hneď som ho zbadal, lebo vždy bol veselý a uznávam, že som mu aj závidel, lebo ja som mal vtedy samé komplexy a on práve naopak, bol taký priamy ku každému. Snáď aj preto sme sa stali kamarátmi, lebo v jeho spoločnosti som nebol taký stratený...
Ale potom uplynuli aj mesiace, my sme sa rozlúčili a ja som si myslel, že ho už viac neuvidím.
…
Do Piešťan sme chodievali od posledných osemdesiatych rokov. Najprv som bol sám v kúpeľnom dome Pro Patrie, ale v budúcom roku ma už aj otec odprevadil a od deväťdesiatych rokov sme boli ubytovaní v modernej budove Grand Palace.
Ja som často chodieval dole ku Pro Patrie. Voľajako pre mňa tá stará budova a celé prostredie má svoju atmosféru, čo Balnea už nemá. Pred Pro Patriou je urobený park, kde je cez leto rušný život, pacienti pred, alebo po procedúrach sedia na lavičkách a debatujú. Už iba niekoľko metrov a si medzi stromami, kde vždy nájdeš veľa turistov.
To je tá kulisa, kvôli ktorej rád chodievam ku Patrie. Aj vtedy som tu bol, keď som Reného zbadal. On debatoval s kamarátmi a ja som si nebol celkom istý, či je to on alebo nie. Napriek tomu som ho oslovil.
…
Najprv sme si oživili spomienky, čo a ako bolo vtedy v Jánskych Lázňach. Potom už ani on nebol tam viackrát. On bol vtedy vysokoškolák, študoval nemčinu a švédštinu. Jeden rok študoval aj vo Švédsku a rozprával o zážitkoch, ktoré tam prežíval.
Potom sme sa už v každom roku stretávali, keď som tam bol, ja s otcom sme boli na liečení a on niekedy len tak skočil z Bratislavy do Piešťaň na víkend. Raz aj u nás nocoval v izbe, keď nemal inú možnosť.
Pracuje v jednej banke ako prekladateľ.
…
Keď sme spolu s partiou, často chodievame do baru, ktorých je tam viac než dosť. Partia sa vždy zmení a je pre mňa celá záhada, že René hocikedy príde do Piešťaň, vždy tam nájde nejakého kamaráta, ktorý je tam na liečení. Ale musím uznať aj to, že Bratislava veru nie sú Sazdice. Práve preto si často kladiem otázku sám sebe, že ako by môj osud prebiehal, kebyže žijem v jednom veľkomeste a nie v malej dedinke...
Raz sme sa tak zoznámili s pánom advokátom, ktorý bol so svojou partnerkou tiež v Piešťaňoch. Vďaka tejto známosti René mohol vymeniť svoj starý Žiguli za Wolkswagen Vito, kde sa aj jeho vozík dá lepšie umiestniť.
