Vysnívaná letná dovolenka, na ktorej veľa podnikateľov končene spomalí a majú čas zregenerovať. Možno sa však tento čas dá využiť aj na iné zamyslenie: či podnikanie, tak ako je nastavené nedozrelo na nejakú formu strategického prehodnotenia. Vedieť totiž správne odhadnúť, kedy nastal čas na odchod z biznisu alebo jeho zásadnú zmenu je v živote podnikateľa unikátna zručnosť. A musí byť súčasťou stratégie firmy.
Útek, útok alebo EXIT?
Slovo „EXIT“ sa používa najmä v investičnom svete, kde ho investori alebo zakladatelia spájajú s predajom firmy. Nie všetci podnikatelia však vedia, že správny „EXIT“ má veľmi veľa podôb. Identifikovať, či nenastal práve tento okamih je často jednoduché: stačí sa zamyslieť nad tým, či vyvoláva náš biznis ešte tie správne „motýle v bruchu“ ako na začiatku, alebo ste sa ocitli už iba v unavenom „kolečku“, z ktorého potrebujete jednoducho vystúpiť. A prvým krokom je byť otvorený takejto možnosti.
Správne slovo je Nástupníctvo.
Nástupníctvo je proces, ktorý trvá niekedy aj niekoľko rokov a má mnoho podôb. Mať ho zahrnuté v stratégii firmy je kľúčový bod. Môže ísť o generačné nástupníctvo (mladšia časť rodiny preberá kormidlo po staršej), môže ísť o manažérske nástupníctvo (príchod nového CEO, prípadne nástup pripraveného nového manažmentu z interných radov) alebo aj o nástupníctvo majiteľské (prevzatie firmy inými majiteľmi, investorom a pod.). Každopádne je dôležité túto tému riešiť oveľa skôr, ako nastane už reálna potreba. Tá sa častokrát prejaví už v syndrómoch – firma „nestíha“ dobu, stratila pružnosť, akčnosť, majitelia sa jej aktívne už nevenujú prípadne sú už z firmy unavení, alebo má zhoršené výsledky. Trh sa hýbe dnes tak rýchlo, že ak majitelia a manažment nie sú neustále vysoko motivovaní a nemajú prst na „pulze trhu“ a „joystick v ruke“, firma jednoducho z dlhodobého hľadiska neprežije. Zo skúseností tému nástupníctvo na našom trhu firmy buď neriešia, alebo už príliš neskoro.
Aké mám možnosti?
Kľúčová informácie pre podnikateľov je, že široké. Jedným zo spôsobov je nájdenie investora, prípadne pokračovateľa. Zväčša ide o predaj firmy (alebo časti), po ktorom firmu preberajú noví majitelia. Môže ísť o finančného investora, ktorý vstúpi za účelom zhodnotenia svojho vkladu, alebo strategického investora, ktorý vstupuje za účelom kúpi konkurenta, trhu, alebo si kúpou firmy rozšíri prirodzene svoje portfólio produktov alebo služieb. Konsolidácia trhu (skúpenie viacerých konkurenčných subjektov) je úplne bežná prax a obzvlášť na tak malom trhu ako je ten slovenský je to logický krok v mnohých odvetviach. A mnoho firiem sa tomu v zbytočne bráni, pretože matematika veľkosti trhu nepustí.
Ďalšími možnosťami je predaj alebo postúpenie firmy manažmentu, alebo konsolidácia podielov v rámci viacerých spoločníkov (ak sú). Joint-venture alebo inak povedané spojenie sa s inou firmou, s ktorou existujú úplne prirodzené synergie je ďalšou dobrou možnosťou. Keď sa zrealizuje kvalitne, oba subjekty získajú niečo čo by sami nedokázali a nové spojenie môže naštartovať neuveriteľný rast.
Predaj je výmena energie.
Predaj firmy je častokrát zbytočným strašiakom. Je to zmena ako každá iná, a ak je prevedená zodpovedne, každá strana iba získa. Pôvodný majiteľ, častokrát nepriznane unavený už len zo samotnej témy, získava odmenu za svoju prácu v podobe financií, získa čas a priestor na iné veci v živote alebo aj nové biznis výzvy, do ktorých sa môže pustiť. Firma vie získať novú energiu, často aj peniaze, vie nastať nové hybné momentum, na ktoré predchádzajúci majiteľ jednoducho už nemal po X rokoch síl. Interní ľudia majú možnosť sa posunúť, získať nové postavenie, zodpovednosť, vedia sa stať kľúčovým manažmentom. A firma, ktorá strácala dych (lebo to tak častokrát je) získa aj odvahu, nové pohľady aj energiu sa posunúť ďalej.
Investor? Dobre, ale aký?
V prípade vstupu finančného investora sa jedná o jasný zámer: zhodnotiť kapitál rastom hodnoty firmy – často naviazaným na nejaké obdobie. Pôvodný majiteľ sa môže „ocitnúť“ v pozitívnej situácii, kedy má stále ešte podiel, ale získal financie na rozvoj, môže svoju výkonnú rolu nahradiť novým človekom (napr. od investora) a získa tým strategickejšiu pozíciu, nadhľad a časový priestor sa pozerať na firmu úplne inak a stále ju rozvíjať.
Ak ide o strategického investora, ten častokrát preberie celý podnik a pôvodný majiteľ z takejto transakcie môže doslova „vypadnúť“ ako finančne a časovo slobodný človek.
Dobrý manažment môže pokračovať.
Ďalšou možnosťou je predaj alebo postúpenie firmy na manažment (tzv. Management buy-out). Pri tomto spôsobe si firmu odkupuje manažment, teda ľudia ktorý reálne tvoria hodnotu vo firme a sú strojcom jej rozvoja. Je to jeden z veľmi vyzretých spôsobov, pri ktorom sa do majiteľskej štruktúry dostanú ľudia, ktorí firmu vytvárajú a zveľaďujú. V takom prípade zakladateľ prenecháva firmu ľuďom, ktorí ju vedia dlhodobo viesť a môže sa stiahnuť do úzadia – nechať si minoritný podiel, čas a časť výnosov, alebo ju predať celú. Okrem toho mu však ostane veľmi dobrý pocit, že to čomu venoval 20 alebo 30 rokov života pokračuje a rastie ďalej pod vedením ľudí, ktorých si sám vychoval.
Mať to vo svojej stratégii.
Z našich skúseností je na slovenskom trhu minimum firiem, ktoré uvažujú ako strategicky zabezpečiť „sustainibility“ (udržateľnosť) firmy, ktorej súčasťou je myslieť 3 až 5 rokov dopredu. A tam patrí aj otázka nástupníctva. Vedieť odhadnúť, aká má byť budúca majiteľská štruktúra, aby firma naplnila svoj potenciál a kam to podnikateľ (alebo zakladateľ) ešte vie potiahnuť je kľúčové uvedomenie. A preto je schopnosť odísť z biznisu včas a z pozitívnym dopadom na všetky strany majstrovské umenie.
