Voľby skončili, sviatok demokracie je za nami. Jedna časť občanov je nahnevaná, druhá sa teší. A tak je to v poriadku. Ale teší sa úprimne aj pán premiér? Čítajme reč tela nášho pána premiéra. Na tlačovke pení naďalej, šíri nervozitu a opovrhovanie. Prvý náznak znechutenosti prišiel už v spoločnom vyhlásení po voľbách, kde Róbert Fico ''osobne'' zagratuloval Petrovi Pellegrinimu a spomenul, že o takýto výsledok sa pokúšal aj on sám v roku 2014, ale možno nemal dobre nastavené hviezdy. Nie pán premiér, vy ste regulérne prehrali s Andrejom Kiskom a občania vám ukázali zrkadlo už po dvoch rokoch vlády, kde ste mali 44%. Nasledovalo veľmi vlažné vyjadrenie podpory a podanie rúk. Áno, toto bolo referendum o vláde a občania sa vyjadrili, že im tento štýl politiky jemnej väčšiny vyhovuje. Ale rozhodol aj iracionálny strach a neschopnosť kritického myslenia.
Prečo je teda pán premiér stále nervózny, keď získali druhé víťazstvo za sebou a všetko im vychádza? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Róbert Fico vôbec nie je nadšený, že je to práve Peter Pellegrini, ktorý je kandidátom koalície. Dosiahol výsledok, o aký sa on len márne pokúšal v roku 2014 a to bol premiérom v jednofarebnej vláde. Róbert Fico sám naznačil prekreslenie politickej mapy Slovenska pred prezidenstkými voľbami. Určite sa obáva, že ak členovia Hlasu a vrchní predstavitelia odmietnu sa skĺbiť do jednej strany SMER SSD, popularita strany HLAS klesne a Róbert Fico vie, že to nie sú samozrejmí budúci voliči strany SMER, pretože voliči HLASU boli z veľkej časti sklamaní voliči bývalej vládnej koalície, ktorým nesedí štýl politiky strany SMER.
Ďalšie dôvody krvavých očí nášho pána premiéra? Hneď po prezidentských voľbách musí oznamovať nepríjemné veci svojim voličom. Zvyšovanie rôznych daní, škrtanie úradníkov a opätovné ''pozretie sa'' na dôchodkový systém. Vláda vie, že má problém vo verejených financiách a bude musieť vybrať peniaze od občanov. A toto teda vôbec nie je vec, ktorú Róbert Fico robí rád, pretože jeho doménou je rozdávať verejné financie hlavne kategórii svojho voličského elektorátu.
V neposlednom rada treba vnímať aj obrovskú podporu Ivana Korčoka vo voľbách a Róbert Fico si uvedomuje, že občiansky kandidát (s podporou opozičných strán) získal takmer 1,25 milióna hlasov a to vôbec nie je málo. Uvedomuje si, že po voľbách ostáva 1,25 milióna ľudí sklamaných a nahnevaných, ktorí budú veľmi poctivo a svedomito sledovať a reagovať na ďalšie kroky vlády. Navyše, určite ho neteší ani to, že Andrej Danko bude môcť pýtať nazvime to ''politické dividendy'' za to, že podporil jeho neobľúbeného kandidáta a donedávna koaličného partnera.
