Toto je môj prvý blog tak ma hneď neukrižujte za nejaké drobné chyby a pod. ale budem sa snažiť aby som nebol nudný a hlavne aby som vás zaujal. Takže moje meno je Tadeáš Šmýkal, pochádzam z okolia Prievidze, mám 19 rokov a som študent. A prečo som sa dal na písanie blogu? To by som aj ja rád vedel. Prvotná myšlienka bola aby som sa zviditeľnil a vypustil moje myšlienky na slobodu. K písaniu tohto blogu ma motivoval aj môj spolužiak kt. tak isto píše blogy a venuje sa taktiež barmanstvu. Takže už asi tušíte o čom tento blog bude. Bude o tom ako som sa dostal k barmanstvu, čo má k tomu priviedlo a hlavne prečo to robím a čo všetko chcem dosiahnuť. Nechcem aby to bolo nejaké rozsiahle epické dielo, z vlastnej skúsenosti viem, že veľa ľudí sa ani nepusti do čítania keď vidí toľko slov pokope, :D ale hlavne sa chcem podeliť o moje terajšie skúsenosti a pod. K tomu všetkému sa dostanem.
Takže v 9. ročníku keď všetci rozmýšľali na akú školu si dajú prihlášky, tak samozrejme som aj ja nad tým rozmýšľal. Prvé čo ma v tej dobe napadlo bola nejaká stavebná škola. Veď čo asi budem robiť. Sám som to nevedel. Vo výbere školy má motivovala tak trochu moja staršia sestra, ktorá bola veľmi múdra a asi len raz mala dvojku na vysvedčení :D. Keď teda prišla za mnou s tým aby som si vybral takú istú školu ako aj ona, s tým istým odborom SOŠ O a S v Prievidzi tak som nad tým aj začal rozmýšľať a kládol som si otázku, na aký odbor pôjdem? Čašník? Kuchár? Hotelák? Varenie ma moc nebavilo i keď aj nad tým som rozmýšľal. Ale nakoniec som sa teda rozhodoval medzi odborom čašník alebo hotelák. Poslal som si prihlášky na oba odbory aj keď sa mi na hotelku moc nechcelo ísť lebo som vedel, že sa budem musieť poriadne snažiť keď že je to ťažký odbor. Rozhodne ťažší ako čašník. Ale už vtedy som vedel, že keď zmaturujem nechcem byť čašník chcem byť niečo viac. Chcem byť barman. Ale nie len tak hocijaký. Chcel by som vedieť vyhadzovať fľaše tzv. barmanský Freestyle(flair) to by ma napĺňalo. A tak po nejakej dobe sa tieto myšlienky prehĺbili a ja som sa začal o to zaujímať. V prvom ročníku som tomu nevenoval veľkú pozornosť. Bol som rád že mám relatívne dobre známky a že som už na strednej.
Teraz trochu odbočím. Ja som na základnej škole bol veľmi aktívny. Mal som najlepšie športove výsledky v triede ,tancoval som všetky možne štýly tanca. Hrával som football. Ja som taký aktívny človek s dobrou kondíciou a výdržou. Takže preto som chcel nájsť nejaké uplatnenie v niečom kde sa môžem „vybúriť“ a zároveň sa tým budem aj živiť. Ale šport to nebol. Nenapĺňalo ma to. Vedel som že to nie je nič pre mňa. A preto v druhom ročníku keď som si spravil barmanský kurz SKBA za ktorý som dal dosť peňazí a nestalo to za veľa.
Vedel som, že tak toto chcem robiť! Týmto sa chcem živiť. Ale stále mi niečo chýbalo. Chcel som sa niečím odlíšiť od ostatných. A tým že som mal veľa energie a bol aktívny tak barmanstvo bolo z počiatku pre mňa trochu nudné. Zaujímavé ale nudné. Vtedy som začal rozmýšľať, že ako by som to zmenil, čo viac by som mohol spraviť a prečo atď. Veľa otázok som si kladol. Vedel som že nechcem len miešať drinky a nalievať alko a nealko nápoje tou klasickou formou. Chcel som vedieť vyhadzovať fľaše, spraviť z toho niečo viac tzv. „zážitkovú gastronómiu“ alebo ako ja hovorím „pastvu pre oči“. Ale nevedel som ako začať. Ako sa hovorí začiatky sú vždy ťažké. A je to pravda. Nemal som ani potuchy čo to obnáša, ako to má vyzerať. Nevedel som ako sa to mám učiť. Nikoho som nepoznal kto by robil barmanský Freestyle. Ale neskôr som predsa len natrafil na jedného chalana z našej školy ktorý toto robil, a bol som ho poprosiť o radu. Povedal mi že on sa to sám učil a naučil sa to tak, že pozeral veľa videí . Dal mi nejaké stránky a tak pod. a bol som z toho veľmi nadšený keď už som to videl ako to má profesionálne vyzerať, tak som sa to začal učiť. Samozrejme úplne sám. Nie je nič horšie ako keď sa má človek učiť niečo úplne nové, úplne sám, a dalo by sa povedať že nemá o tom ani šajnu. Ale nevzdával som sa a trénoval som ďalej. Dopredu má hnala myšlienka že chcem byť skvelý barman ku ktorému ľudia budú radi chodiť na drink, ale nie len kvôli perfektnému servisu a krásnemu interiéru ale hlavne kvôli tomu aby sa mohli pozerať no moju prácu, aby som ich vizuálne ohúril ale samozrejme aj zabavil aby sa s radosťou na mňa pozerali. To som chcel vtedy, chcem to aj teraz, a budem to chcieť stále, nikdy ma to neomrzí. Chcem ľudí zabávať, ohúriť ich. Chcem aby boli radi a spokojní. To je moja cesta Barmana. Barmanstvo ma napĺňa, robím to s radosťou. A tak by to mal robiť každý človek. Robiť svoju robotu s radosťou. Nie je nič lepšie ako hobby ktoré vás živý. Začiatky boli strašne ťažké. Veľmi pomaly som sa posúval dopredu, nevidel som žiadne výsledky. Bolo to trochu demotivujúce. Ale aj napriek tomu som sa nevzdával a stále som robil to čo ma baví. Stále som si za tým stál.
Prvé výsledky som uvidel až vtedy keď sme trochu trénovali so spolužiakmi. Ukazoval som im nejaké triky ako vyhodiť fľašu spoza chrbát a chytiť ju do šejkra a tak pod. Mne to išlo super. Vedel som to perfektné po toľkých hodinách tréningu. Už som nad tým tak povediac ani nerozmýšľal proste som vyhodil fľašu spoza chrbát a chytil ju do šejkra, nič ťažké. Ale im to vôbec nešlo. Nikto z nich to nevedel spraviť. A vtedy som si to uvedomil výsledky trpezlivosti a tvrdej práce. To ma motivovalo k tomu aby som ešte viac zabral. Cez letné prázdniny, po skončení 2. Ročníka, som sa snažil zabrať čo najviac. Trénoval som tak 4 až 5 krát do týždňa. Minimálne hodinu denne. A oplatilo sa. V 3 ročníku som uvidel najväčšie výsledky. Začal som organizovať vlastné akcie, hlavne v kruhu známych, pri nejakých oslavách ako napr. pri oslave 40ky mojej maminy kedy som si na jej veľký sviatok pripravil takú menšiu scénku s nádychom menšieho príbehu a na konci som to zavŕšil tak že som jej spravil lamborginy shot. Ide o shot pri ktorom si zoberiete pohár na Martiny, dáte doň ingrediencie, položíte naň barmanský otvárak, a naň naukladate zopár pohárov otočených naopak a zapálene ingrediencie z druhého pohára lejete na vrch tej „sklenenej pyramídy“. A pri zhasnutom svetle sa je naozaj na čo pozerať. Postupom času sa začalo tých akcií objavovať viac. Prišla ďalšia oslava, a ďalšia, a ja som sa začal v tom viac a viac zdokonalovať. Začal som viac trénovať aj na úkor toho že som trochu začal flákať školu, ale to k tomu patrí.
Pokiaľ chce človek niečo dosiahnúť a chce sa niekam posunúť musí niečo obetovať. Môj taký prvý väčší posun vo flairy bol počas gastrodni u nás v škole, kedy som mohol ukázať moje zručnosti a predviesť sa asi pred každým v škole kto mal čas a mohol sa prísť na mňa pozrieť. Bolo to niečo nové. Niečo iné. Vzrušujúce a dávalo mi to pocit že som konečne niečo dokázal, že som bližšie k môjmu snu stať sa skvelým barmanom. Ak by ste mali záujem pozrieť si nejaké videa z môjho flairu tak tu ich nájdete. https://www.youtube.com/channel/UC47G8dHOfq29SvCWmyZ5Srw/videos .Po tomto období som sa nemusel až tak snažiť dávať o sebe vedieť a začali sa mi hrnúť ponuky. Aby som išiel flairovať tam a tam a pod. za toľko a toľko €. Začal som na tom zarábať. Konečne prichádzali ľudia s ponukami aby som im išiel spraviť nejakú show a mňa to veľmi tešilo. Bolo to super obdobie ako študent 3 ročníka som popri škole robil to čo ma baví a dokonca som dostával za to aj peniaze. Lenže potom prišlo obdobie kedy som sa chcel zase posunúť ďalej. Nechcel som len takéto (neprofesionálne) akcie robiť pri ktorých by som sa nič zásadne nenaučil. Lebo to boli moje akcie a ako 18 ročný študent som mal od barmanstva na úrovni ďaleko. A ešte k tomu som sa to aj všetko sám učil takže ma nemal kto upozorniť na to keby som niečo spravil zle. Tak som začal zháňať robotu. Úprimne povedané nemal som s tým veľký problém. Našiel som ju hneď. Nechcem aby to vyznelo že sa chválim ale bol som šikovný a snažil som sa. Mal som chuť robiť. A keď človek chce tak ten zamestnávateľ to na ňom vidí a váži si takého človeka. Teda aspoň dobrý zamestnávateľ určite áno. Chcel som ísť robiť do Prievidze do klubu Jantár. Je to fakt perfektný klub. Len som si musel vybrať. Či ukončím svoje akcie len preto aby som robil v JN ako barbeck, čo obnáša zbieranie pohárov a ich umývanie a doplnanie chladničiek a tak pod., ale na druhú stranu som zase vedel že tam sa môžem toho strašne veľa naučiť. Tí chalani ktorí tam robia sú veľmi skúsení a veľa toho vedia o alkohole drinkoch a pod., a vedel som že sa tam môžem toho strašne veľa naučiť. Vybral som si teda to že pôjdem robiť do PD do klubu Jantár. Nastúpil som hneď. Prvý víkend bol hrozný. Nevedomosť je strašná. Len som zaťal zuby a povedal si že ďalšie víkendy budú lepšie. Ani vtedy tomu tak nebolo. mávali sme strašne veľa ľudí a ja som sa musel naučiť niesť tácku nad hlavou. V JN to inak nešlo pri toľkých ľuďoch. Časom sa to už zlepšovalo. Barmani mi vyšli v ústrety keď som niečo potreboval vedieť, ako napr. z čoho sa vyrába vodka a pod. Samozrejme som sa doma učil. Kolega mi požičal knihu o alkohole a ja som študoval. Bavilo ma to. A za ďalšie, každý človek by mal vedieť čo najviac o tom čo predáva, takže som sa to proste musel učiť ak som chcel ísť za bar. Čas plynul a ja som si uvedomoval že som pre klub dôležitejší. Dosť barbeckov odišlo dosť ich zase prišlo a po nejakom čase som tam ostal ja najdlhšie ako barbeck. Takže keď prišiel niekto nový tak som mu musel všetko vysvetľovať. Ako sa čo robí, čo kde je a pod. Bol som tam už skoro rok, nadopovaný vedomosťami , a pripravený ísť už za bar. Ale stále nič neprichádzalo až v jeden večer, keď mi jeden z barmanov hovorí že som s ním za hlavným barom na krátkej strane. Bol som veľmi rád. Skoro rok som na to čakal. Noc dopadla v poriadku a ja som vedel že takýmto tempom budem robiť už len za barom a budem trochu odvážnejší a možno predvediem nejaký ten flair, ohúrim zákazníkov a prinesiem klubu lepšie meno. A tak sa aj stalo. Teraz je tomu už pár mesiacov čo robím v klube barmana. Nehovorím že som veľmi skúsený barman a všetko viem, predsa len som 19 ročný študent, takže som ešte len na začiatku svojej cesty. Mám toho ešte veľa pred sebou a človek sa učí celý život. Ale snažím sa a dúfam že to niektorý ľudia ocenia. Snažím sa aby klub v ktorom robím bol najlepší klub na Slovensku a aby som mohol ľuďom spríjemňovať večer v klube kvalitným servisom, vedomosťami, a mojím barmanským freestylom. Stále sa snažím trénovať keď mám čas. Chcem využiť čo najviac svoj voľný čas aby som sa zlepšil vo flairy, a mojím najbližším cieľom je vyhrať nejakú slovenskú alebo česko-slovenskú barmanskú súťaž v barmanskom Freestyle.
