Môj prvý pocit bol, že je to celé zbytočné a nezmyselné. Zákon, ktorého porušovanie je prakticky nekontrolovateľné a teda aj nepostihnuteľné mi prišiel úplne nezmyselný. O to viac, lebo som sa na to pozeral aj cez optiku zákonov 260 a 261/2011, ktorými štát zadal mestu úlohu, ktorá je v praxi prakticky nesplniteľná a mesto sa s ňou už 5 rokov neúspešne trápi a sťažuje sa na nevykovateľnosť.
Po istom čase (a aj po dátume silvestra) som názor pozmenil. Pyrotechniku sa síce nepodarilo odstrániť, ale subjektívne som mal pocit, že jej bolo menej ako po minulé roky. Ani nie tak v intenzite medzi 0:00 a 1:00. Skor v tých hodinách a dňoch predtým a aj potom. Takže čiastočne mi to zmysel začalo dávať.
Dnes som sa na to pozrel ešte z inej strany. Ak je niečo zakázané, ale trest neexistuje, alebo je prakticky takmer nevykonateľný, slušný človek zákaz rešpektuje a tí ostatní využijú nepostihnuteľnosť. To je pohľad aj v zmysle už neplatného volebného zákona 346/1990, ktorý bol posledný krát použitý pri komunálnych voľbách v roku 2014. Masovosť porušovania tohto zákona bola gigantická. Ale keďže postihnuteľnosť bola minimálna (a prax ukázala, že v realite bola nulová), kandidáti sa neštítili vedome zákon porušovať. Niektorý aspoň formálne predstierali, že ho neporušujú, ale realita bola iná. Mnohí to ani nezakrývali a komentovali to "veď sa to netrestá, len je to zakázané". Mnohí primátori, starostovia a poslanci boli zvolení napriek tomu, že volebný zákon vedome, či nevedome porušili. Polícia, ani prokuratúra sa porušením nezaoberala. Väčšinu voličov to tiež netrápilo.
A o tom je aj porušovanie zákazu používania pyrotechniky. Kde je len zákaz, ale nie je trest...
