Moja kámoška Alena je vydatá za Francúza z Dijonu. Celkom pohľadný samec. Alena je vysoká blondínka. Nemám však na mysli takú tú vychrtlú Paris Hilton. Proste je to vysoká blondína, ktorá má zopár zdravých kíl navyše a rozumu viac ako len 10 deka tresky. Žijú spolu v polomeste (na dedinu je to veľké a na mesto malé, takže ja to volám polomesto) neďaleko našej dediny. Nedávno ma Alena šokovala. "Čau." ozvalo sa na druhej strane telefónneho aparátu. "Musím ti niečo povedať, kým sa babka žinkuje." V tom období bola u nich na dvojtýždňovej návšteve babka jej manžela. Žije roky rokúce v Dijone. "Čo robí? Žinkuje? A to je akože čo?" nechápavo som sa opýtala. "Umýva sa hubkou nad umývadlom." odpovedala. Tak toto mi naozaj nešlo do hlavy a musela som sa opýtať doplňujúcu otázku. "A prečo sa nejde radšej osprchovať?" Celkom ma to začalo zaujímať, prečo si tá starká nesadne do vane a nedá teplý kúpeľ, ale si radšej láme krky nad umývadlom. V dnešnej dobe. "Tiež ma skoro porazilo, keď som to videla." povedala Alena tónom, ktorý hovoril za všetky pocity, ktoré v tú chvíľu mala. "Chápeš to? Ona vraj nie je zvyknutá sa sprchovať, lebo kúpeľňu doma nikdy nemali. A celá rodina - deti aj manžel - sa vždy umývali takto." rozhovorila sa Alena a celkom mi zabudla povedať, prečo vlastne zavolala.
Zdalo sa mi to divné. Moja babka mala kúpeľňu odjakživa a je takmer jej rovesníčka. Babka z Dijonu má už síce 87 rokov. Ale aj v čase jej rozkvetu boli už kúpeľne bežnou súčasťou bytovej architektúry (teda aspoň tam u nás). Babka jej prezradila aj to, že vaňu na nôžkách (takú tú typickú pre súčasné kúpeľne vo francúzskom štýle) si kúpili až neskôr, keď boli deti väčšie. Vždy v čase večerného kúpania vaňu postavili na stred izby a rad radom sa v nej všetci vyumývali do čista. Teda aspoň tak do čista ako sa len dalo, ak ste boli štvrtý v poradí.
Nechápem, prečo sa naše babky trápili s výstavbou kúpeľne so zabudovanou vaňou niekde v rohu miestnosti. Dnes môžu ľutovať. O čo jednoduchšie by bolo kúpiť bielu vaňu na nôžkách či ešte lepšie, aby ušetrili, zreštaurovať nejakú starú, ktorú práve sused vymenil za novú a umiestniť ju niekde pod okno alebo do stredu miestnosti. Pozháňať starší nábytok a porozkladať pár sviečok a fľaštičiek od voňavých vodičiek a boli by dnes IN. Toľko luxusu sme si predsa mohli dopriať aj my z východného bloku.
