Taketo cosi sa deje aj vo sfere firemnej. Komunikacia stagnuje, manazeri nie su schopny hovorit o veciach (hlavne tych neprijemnych) bez toho aby sa mohli vyhnut neprijemnej atosfere, alebo nechtiac nedozorzumeniam. Je to zaujimave, ze vlastne komunikovat a dorozumiet sa s ludmi, nie je az take lahke. Nechajme polemiku o kominikacci bokom a na iny den, a prejdime k problemu ktory som vam nedavno predostrela.
Zaciatkom tyzdna mi nebola jasna moja pracovna buducnost. Zacala som vela premyslat, oprasila som si zivotopis, zas som zacala sledovat rozne stranky s ponukami prace, z kratka zacala som prejavovat nejaku tu aktivitu v oblasti zamestnania. Neistota v cloveku moze vyvolat rozne pocity a reakcie, tak to bolo aj v mojom pripade. Kolegovia sa ma cely tento tyzden pytali ze co mi je, ci ma nieco trapi. Jasne videli ze som viac uzavreta a zakriknuta. Cely tento tyzden som sa citila akoby som sedela na ihlach.
Dnes sa jeden z mojich sefov somnou konecne neformalne stretol (zavolal ma von ked si isiel zapalit) a vysvetlil mi moju situaciu. Povedal mi ze projekt nam konci 31 jula a ze ja budem clenom tohto projektu az do posledneho dna. Povedal mi ze momentalne firma ma malo zakazok, ale ze nas projekt aj ked nebude az tolko prace ako do teraz, ma stale budget na to aby ma zamestnavali, ze sa nemam o nic obavat.
Takze po celotyzdennom trpkom cakani dnes mozem vyhlasit, ze z UK ochadzam v pokoji. Tesim sa na Barcelonu a barcelonsku jar!
