Tato laska k mojej branzi ma priviedla az do Barcelony. Tam som zacala s uplne niecim inym ale aj tak spatym s cistenim odpadovych vod. Procesy ktore som tolko krat pozorovala v labaku, som teraz mohla odsimulavt na pocitaci. Bola to moznost sa nieco nove naucit ohladom biologickeho cistenia odpadovych vod.
Moje zaciatky v oblasti simulacii vsak neboli lahke. Pretoze moj projekt bol "nizkorozpoctovy", nemali sme po ruke ziaden komercny software, ktory by nam cely proces simulovania ulahcil. Musela som si osvojit programovaci jazyk ktory sme mali pouzit na vytvorenie nasho simulacneho programu. Naucila som sa logiku programovania od zakladov. Nas software mal modularny charakter, a to nam umoznilo postavit program ako skladacku. Vdaka tomu, ked bolo treba vykonat rozne zmeny (vstupnych udajov, parametrov, konstant, diferencialnych rovnic, atd) nenarusali sme ostatne prvky programu.
Taktiez som sa musela naucit a porozumiet aj matematickemu modelu ktory sme pouzivali. Ten moj, ASM2d (Activated sludge model No 2d), bol ten najzlozitejsi. Okrem procesov odstranovania organickych latok, sa v nom zahrna aj odstranovanie dusika a fosforu.
A ako na just rozhodli sme sa, ze odsimulujeme aj dosadzovaciu nadrz v ktorej prebieha vrstvove usadzovanie a pokusili sme sa aj o nejake biologicke procesy, ako odumieranie biomasy.
Znie to vsetko cudne? Zlozito? Pravdu povediac bolo to zlozite ale nie az tak velmi.
Zakladom boli vstupne a tiez aj porovnavacie data. Porovnavacie data som obdrzala od mojho skolitela, boli namerane na laboratornej cistiarni ktoru sme mali na fakulte. Islo o tri reaktory usporiadane za sebou a za nimi bola reprodukcia dosadzovacej nadrze. Vsetky data (vstupne aj vystupne) bolo treba najprv peclivo analizovat. Tiez bolo potrebne pozastavit sa nad podmienkami ktore vladli pocas merani (teplota, pH, organicke zatazenie, atd). Ked uz sme mali sadu vstupnych a vystupnych dat ktora sa dala povazovat za platnu, zacali sme simulovat.
V ten den som prvy krat mohla vidiet ako diferencialne rovnice a nejake konstanty mozu s urcitymi odchylkami opisat realne chovanie nejakeho biologickeho systemu. Bol to super pocit. Avsak, ten pocit trval len chvilku, pretoze bolo jasne ze teoria je trosku dalej od praxe a bude treba optimizovat a upravovat model tak aby sa cely system priblizil viac k realite. Model totiz je len zovseobecnenie nejakych serii pozorovani. Ak chceme aby opisal konkretny jav, treba ho trosku prisposobit.
Zacali sme teda analizovat dolezitost konstant a parametrov v nasom matematickom modely. Nasim cielom bolo najst minimalny pocet konstant pri ktorych, ak sa zmeni ich hodnota, tak dokazeme obdrzat odtokove hodnoty podobne tym nameranym v laboratoriu. Tento ciel nebol jednoduchy, pouzili sme rozne matematicke postupy, velmi nam pomohla praca kolegov z Belgickej Univerzity v Gant (z timu Biomath - Model based bioprocess analysis and optimisation). Pocas tohto obdobia som presedela pred kompikom cele dni a noci, pretoze tato cast prace bola velmi narocna na na vypocty a moj pocitac bol zapnuty a ratal a ratal cele hodiny.
Po uspesnej identifikacii nasich "zlatych konstant", sme mohli odsimulovat pilotnu cistiaren takym sposobom, ze ochylky ktore sme obdrzali boli velmi nizke.
Vtedy som si uvedomila, ze co sa zdalo nemozne je mozne.
Moja simulacna praca tymto skoncila hoci to co sa obdrzalo bolo startovacim bodom pre pracu dalsieho studenta. Myslim si ze simulovanie procesov a javov je dost uzitocne, ak chceme predpovedat chovanie sa niecoho. Treba vsak brat do uvahy aj to, ze matka priroda je nevyspytatelna. :-)))
