Cas leti ako voda a v puberte na nas zas naliehali aby sme si dobre vybrali pred vstupom na strednu skolu. Otazka ktora aj mna nenechavala spavat znela, humanitne alebo prirodne vedy, matika alebo biologia, jazyky alebo filozofia, umenie ci hudba.
V mojom pripade to bola uplne srdcova zalezitost, CHEMIA. V osmej triede som mala senzacnu ucitelku chemie. Bola s nami len 3 mesiace ale pocas tych tyzdnov co s mojou triedou stravila si ma ziskala asi od prvej chvile. Ked sme experimentovali so skrobom. Pozerala som na to ako kuzli s roznymi zluceninami farby a potom sa tie roztoky odfarbia. Vedela som ze za celou tou paradou su chemicke vzorce a pH ale aj tak, mna to nadchlo.
Po skonceni strednej skoly, som mala uplne jasne, ze chemia bude to moje. Priala som si to z celeho srdca a bola som ochotna pre to spravit cokolvek. Doslova som priahla po informaciach, vzorcoch a experimentoch. Bol to taky ten pocit, ako ked je clovek brutalne hladny, ma nizky obsah glukozy v krvi, a potrebuje cosi do tela.
Skoncila som na chemickotechnologickej fakulte, nemajuc vobec sajnu o co vlastne pojde pocas nasledujucich rokov. Moje sny sa celkom splnali hoci nebolo to vobec lahke. Mozno sa spytate preco? Okrem toho ze som na Slovensko prisla z uplne ineho kontinentu nevediac ako sa nazivaju chemicke prvky po slovensky ani nepoznajuc co su to integraly, moje zaciatky boli velmi, velmi ale naozaj velmi tazke. Trebalo sa totiz aklimatizovat na slovensku realitu a hlavne na jazyk. Ten hovorovy som sice ovladala, ale technicka slovencina mi bola absolutne neznama. Do teraz si pamatam ako som si nevedela zapamatat co je to sucin a podiel.
Zivot studenta ma naucil mnoho, hlavne to, ako prezit a nevzdavat sa, bojovat stale za to o com snivam a chcem.
Teraz som sice Ing. chemie, ale to co som sa naucila za tie roky, a v com bola ako doma teraz nemozem robit. Zas sa spytate, "ale preco?". Zial, v mojej branzi nieto pre ma miesta.
Po par mesiacoch hladania som sa musela recyklovat a preorientovat na zas cosi nove. Presedlala som do ineho oboru snaziac sa drzat krok s ostatnymi a hlavne snaziac mat staly prijem. Pretoze ako je kazdemu zname bez penazi sa zije len velmi velmi tazko.
Dnes mam taky ten den, ked ma skrie to, ze nemozem robit to co ma bavi. Pytam sa sama seba, ako je to vobec mozne ze nie som schopna si najst pracu v mojej branzi, kde by som bola fakt realizovana po profesionalnej stranke.
Moj zivotopis nie je monotematicky a myslim, ze vela firiem moje kandidatury zavrhuje hlavne koli tomu, ze v chemii nemam velku prax. Ale ako by som aj mohla mat ked som si robila posgradualne studium, a v momente ked som sa snazila si zohnat pracu, trh stagnoval a ja som bola nutena vzat prve co sa mi naskytlo? V mojom pripade mi roky studia a vzdelavania robia skor narpiek ako nejaky osoh.
Ako sa z tohto uzavreteho kruhu vymotat? Ak nepracujem nemam peniaze, ak nemam peniaze prakticky nemozem zit, a ak pracujem nie je to v tom co som studovala pretoze nieto pracovnych ponuk.
Dnes mam ponuru naladu, a neviem ako dalej. Chcem sa vratit k chemii, zial v tomto momente, koli krizi, je to zas non sense. Cas bude plynut a ja sa coraz viac budem vzdalovat moje profesii pretoze nebudem mat prax. Mna z toho porazi!
