Domovom každého človeka je jeho vlasť, ale jeho kolískou je rodný kraj. Miesto, kde prežil svoje detstvo v kruhu najbližších, kde sa rodili jeho plány a sny do budúcnosti. Na toto miesto sa s láskou neustále vracia a skúma premeny neustálej práce predchádzajúcich generácii i súčasníkovPre mnohých z nás je touto kolískou práve naša obec, Alekšince ležiace v malebnej oblasti západného Slovenska. Domov.... rodná obec, rodná zem. Je to najosobnejší priestor každého z nás. Každý ho podľa vlastnej lásky, hĺbky a kultúry srdca spoznáva a vníma. Domov a domovina je pre nás čosi blízke, vľúdne, oživujúce a hrejivé. V rodnej zemi sme rástli, domov bol prvým priestorom nášho poznávania, rozvoja našich citov, ľudských vzťahov, upevňovania nášho charakteru. Domov má svoje hmotné a telesné, ale i duševné a duchovné rozpätie. Má kraje, hory, a doliny, v ktorých sme telesne rástli a dozrievali. Domov má aj svoj hlboký rozmer, je to myslenie a cítenie ľudí, je to kultúra a umenie, chrám, spev, múdrosť zhromažďovaná po stáročia.Alekšince, ktoré sú svojou históriou a bohatou tradíciou ojedinelým a výnimočným miestom nie len v našom regióne, ale hlavne v srdci každého človeka vážiaceho si korene, históriu a kultúru oslavujú dnes 850 rokov prvej písomnej zmienky.V roku 1156 ostrihomský arcibiskup Martírius daroval cirkevné desiatky svojej diecézy Ostrihomskej kapitule a práve v tomto okamihu sa začala písať história vtedy zvanej villy Alexu, dnešných Alekšiniec.Doba pokoja a poľnohospodárskeho života vtedajšieho obyvateľstva bola často prehlušená dobou strachu, neistoty, chudoby a nájazdov tureckých vojsk. No pevná viera v Boha pomáhala jednoduchému človeku prežiť doby neistoty a strachu. Bola to práve viera, ktorá udržiavala v človeku pocit dôležitosti a pomáhala v každodennom a často neľahkom živote našich predkov vykročiť v ústrety novému dňu.Z roku 1729 sa zachovalo pečatidlo vtedajšej samosprávy, na základe ktorého sa v roku 1996 schválil aj erb obce Alekšince. Zelené pozadie erbu obkolesuje dva duchovne hlboké prvky charakterizujúce osobu sv. Anny, matky Panny Márie, osobu patrónky našej obce, ku ktorej sa nespočetne veľa krát upínali duše nás i našich predkov s prosbou o pomoc, ale i ďakovaním za každý noví deň. Kniha akoby múdrosť, ktorú vštepila matka svojej dcére a biela ľalia- symbol čistoty, duchovnej krásy a oddanosti k Bohu.Pohnuté udalosti 20. storočia, najmä dve svetové vojny neobišli ani našu obec. Možno práve pod ochranou sv. Anny nedošlo počas tohto hrozného obdobia k úbytku obyvateľstva v Alekšinciach. V rokoch 1942 až 1953 sa rodina obyvateľov rozrástla o obyvateľov Oravy, ktorí museli opustiť svoje domovy v dôsledku výstavby Oravskej priehrady a so spomienkami na minulosť začali budovať novú budúcnosť spolu s občanmi Alekšiniec.V posledných rokoch sa počet obyvateľov Alekšiniec pohybuje okolo 1700 osôb. Postupným budovaním sa v obci vytvorila sieť dobre fungujúcich služieb, poskytujúcich občanom zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, kontakt so svetom a pôsobením spoločensko- športových organizácii a politických hnutí sa buduje spôsob realizovania osobných záujmov občana, ktorý môže sebe blízkym spôsobom napomáhať k tomu, aby z našej obce vychádzali plnohodnotní ľudia ochotní vždy pomôcť, poradiť a vypočuť jeden druhého.Život však prináša aj menej radostné chvíle, starosti. Musíme si priznať, že nás čaká budúcnosť, v ktorej musíme rátať s problémami, ktoré ovplyvnia spôsob nášho života. Bojujeme s nezamestnanosťou, ekonomickými problémami, ktoré ovplyvňujú budúcnosť našej obce, ktorá je ukrytá v mladých rodinách, ich potomstve, ktoré raz zaujme naše miesto na tomto svete. Nemôžeme sa však vzdať, veď 850 rokov generácia po generácii kládla ruky na túto zem, dôverovala patrónke sv. Anne a s láskavým srdcom aj v neľahkých časoch vštepovala do sŕdc detí úctu k všetkému živému, lásku k malému kúsku zeme, ktorý už 850 rokov môžeme nazývať našou kolískou, rodiskom, miestom snov a neopakovateľných chvíľ.S prehĺbenou láskou možno potom klásť ruku na pluh a ťahať nové brázdy na dedičnej roli života. Podľa potrieb danej chvíle, ako syn a dcéra svojej zeme, svojho domova, s túžbou obohacovať všetkých, blízkych i ďalekých , svojimi osobnými darmi i darmi svojej zeme.
