Týka sa vlastne všetkých, ktorí si musia do tohto termínu podať prihlášku na vysokú školu. Musia sa rozhodnúť o budúcnosti, ktorá sa pre nich definitívne stane skutočnosťou v čase, keď budú prijatí na vysokú školu o ktorej sú presvedčení, že sa má stať novou cestou v ich živote.Stretol som sa z rôznymi prístupmi k tomuto dátumu. Niektorí svoje prihlášky posielali vo veľkom už týždne pred týmto dňom. Stretol som sa však aj s tými, ktorí do posledného dňa zvažovali a hľadali tú správnu možnosť investovania svojej budúcnosti ale aj minulosti a doterajšej námahy v škole ale ja v živote do ďalšieho štúdia .Mnohí zvažovali, či je možné si dovoliť veľa zainvestovať za platenie prihlášok, nie je to vždy lacná záležitosť. Niektorí si na to šetrili dlhé mesiace a odkladali každú korunku, ktorá sa už aj tak v ťažkom študentskom živote vôbec dokázala ušetriť. Zaplatiť 1500 SK za prihlášku a zabojovať na prijímacích skúškach, skrývajú v sebe často drinu a čas strávený v obchodnom dome pri regáloch alebo na cestách s letákmi v ruke. Pripadá mi to tak, že sa poslanie prihlášky stáva čoraz viac luxusom a nie šancou a príležitosťou pre každého študovať a vzdelávať sa.Bolo až zarážajúce sledovať ako sa zo študentov stávali štafetoví bežci, ktorí pre to aby splnili požiadavky vysokých škôl, museli obehnúť notárske úrady a ani si netrúfam uvažovať čo ešte, aby mohli so spokojnosťou dobehnúť do cieľa, na úrad pošty a mohli zaplatiť mastný šek, oliznúť obálku a doporučene ju zaslať na vysnívanú fakultu.Niekedy sa aj viacdňová naháňačka skončila práve tu , na pošte. No často sa s poplatkami za prihlášky skončil aj nejeden bankový účet študenta, pre ktorého sa tak samozrejmé a tvrdím učením vysnívané poslanie prihlášky stalo luxusom.A zostáva potom len čakať. Memorovať sa najrôznejšie nekonečné testy a tvrdo vtĺkať do hlavy sto-stranové brožúry, ktoré garantujú stopercentný úspech a tajne dúfať, že sa raz nezobudíme a nebudeme musieť svoj sen o štúdiu oddialiť alebo dokonca zanechať, len pre to, že sa vzdelanie znova stalo doménou len tých, ako to bolo aj v dávnych časoch, keď študovali len tí „bohatí“. No často bohatý iba na účte ale nie bohatí chuťou študovať a s chuťou svojimi vedomosťami dosiahnuť niečo vyššie, ako len hrubý zisk do svojho vrecka.
