
Nenazývam ju problémom, pretože problém treba potlačiť, vymazať, proste zničiť. S homosexualitou je to však inak. Ľudí nemožno vymazať ako počítačový vírus zo systému. Homosexualita je stará ako ľudstvo samo, dnes však prišlo obdobie, kedy sa tento druh orientácie človeka dostáva intenzívnejšie medzi nás. Spoločnosť možno uvážila zrelosť času diskutovať o homosexualite alebo na druhej strane chce využiť toto slovo na zvýšenie sledovanosti programov, čítania časopisov alebo proste sa snaží z homosexuality vytĺcť peniaze. Boli sme však pripravený na hlbšie preniknutia homosexuality medzi ľudskú spoločnosť? Chápem opodstatnenie viesť diskusiu na túto tému, ale často nechápem spôsob jej uberania sa.V mojich očiach je človek slobodná bytosť. Tvor schopný uvažovať sám za seba a niesť následky za vlastné rozhodnutia. Stvorenie, ktoré sa osobne snaží pochopiť iných a byť tiež chápane zo strany iných. Ak by sme vedľa seba postavili homosexuála a heterosexuála, nedokázali by sme ich od seba odlíšiť. Dokázali by sme to jedine, keby že vidíme ich srdce a smer lásky, ktorá z ich srdca ku niekomu smeruje. Jedine tak by sme dokázali povedať kto je kto. Jedine láska, tak čistý cit, ktorý je darom jedného človeka pre druhého, jedine ona by nám dokázala napovedať.Tu však prichádzam k problémom chápania lásky. Moje chápanie odporu voči homosexualite sa vlastne v chápaní lásky neodlišuje od chápania lásky medzi heterosexuálmi. Pri oboch pohľadoch na vzťah medzi dvomi ľuďmi sa vo veľa prípadoch láska zmenila iba na telesný pôžitok. Striedanie partnerov sa stáva súťažou. Postavenie sexuálnej rozkoše sa nachádza často na vrchole rebríčka hodnôt či už homosexuála, ale aj heterosexuála. A práve takáto degradácia robí s lásky iba nástroj. Nástroj zabíjajúci v človeku schopnosť pochopiť ozajstnú a jedinú lásku, ktorá ho má stretnúť. Človek sa stáva otrokom, ktorý už nikdy v živote nedokáže láskou urobiť nikoho šťastným. Prestane skutočne milovať. Nedokážem mať pochopenie pre nič čo zabíja lásku. Lásku, ktorá je ukrytá v človeku pre jediného partnera, druhú polovičku nášho srdca. Verím však, že na tomto svete vedia ľudia skutočne nájsť hodnotu lásky. Dokážu milovať a zostať s osobou, ktorej obetujú všetko. Život, čas a všetku pozornosť.Manželstvo medzi mužom a ženou, založené na tomto princípe vernosti a lásky od prvej chvíle až po tú poslednú je ideálom, Nie je jednoduché dosiahnuť ho. No ak sa vytrvá a nevzdá, cieľ nebude tak ďaleko.Nesúhlasím však s požiadavkou zrovnoprávniť manželstvo ľudí s rovnakým pohlavím s manželstvom medzi mužom a ženou. Nie pre to, že by cit v srdci človeka bol iný, to ja nemôžem nikdy zistiť, ale nesúhlasím pre to, že možnosť splodiť dieťa, symbol lásky a zodpovednosti dal Boh skrze ruky prírody len mužovi a žene. Žiadny vzťah sa nevyrovná vzťahu skutočnej rodiny, rodiny muža a ženy, ktorí žijú zo spoločnej lásky, lásky ukrytej v dieťati.V mojich očiach to nie je diskriminácia. Je to skutočnosť, ktorú musí človek prijať. Vzťah muža a ženy nie je výmyslom človeka. Kto by tvrdil opak, je v mojich očiach blázon.Tak ako včela, slon či mravec tak i človek je súčasťou jedného zákonu. Ale človek, muž a žena to živočíšne zavrhli, a zrodilo sa dieťa z lásky. Bytosť, ktorá nevznikne zo žiadneho pohlavného aktu, iba medzi mužom a ženou. Moderná veda a právny systém dokážu „ zázraky“, ale sú to iba ľudské zázraky. Dieťa je Boží zázrak A preto je v mojich očiach požehnaný a predurčený iba vzťah muža a ženy. Láska by možno v homosexuálnom vzťahu pri výchove dieťaťa nechýbala. Kto vie? No mne by chýbal pocit, že nemôžem v jednej ruke držať palec mami a v druhej malíček otca. Homosexualita nie je problém, je to skutočnosť, ktorá sa však v mojich očiach stala trhákom, hitom v spoločnosti. Bojím sa, že práve tento spôsob diskusii škodí. Nemyslím, že škodí homosexualite, ale škodí práve vzťahom medzi nami ľuďmi.Ak sa nedokážeme vypočuť, ak budeme odsudzovať jeden druhého, tak budú slzy v očiach na oboch stranách.Som veriaci človek. Boh je tu, je i tam a je všade, vo všetkých, ktorí ho chcú mať v sebe. On nám dal lásku. Cit, ktorý má ľudí spájať a nerobiť z nich nástroje niečoho, čo nie je hodné veľkosti lásky.Boh nám dal srdce, srdce spájajúce nás práve tou láskou od Boha so srdcami iných.Boh nám a našej láske verí, no my sme z nej často urobili tovar, niečo tuctové a neoriginálne.Objavujme hĺbku človeka, chápme človeka a nesúďme ho za to čo často robíme aj my.Uvedomujem si jednu vec. Ideál lásky tu je. Je to láska Boha k človeku, ku mne, ku tebe. Nech sme akýkoľvek, Boh nás miluje. Miluje nás ako slobodného a stále v nás verí. Boh verí, že objavíme správny smer, smer lásky vloženej do dialógu, ale hlavne vložený do bytosti, ktorá nedovolí aby láska na tomto svete zmizla do nenávratna. Tou bytosťou je dieťa, stelesnenie lásky, ktorá môže muža a ženu urobiť už tu na tomto svete šťastnými.