Oni odišli skôr a mne zostávala polhodina, pokiaľ príde i môj vlak. Ako každý cestujúci som si i ja šiel ku okienku zakúpiť cestovný lístok na cestu domov.. Oproti okienku sedel na lavičke pre čakajúcich cestujúcich staručký bezdomovec, ktorý ma začal pozorovať. Všimol, že si kupujem lístok a videl, ako mi pracovníčka spoza okienka vydala peniaze späť. Chcel som čo najrýchlejšie odísť, lebo som tušil, že sa mi tento bezdomovec prihovorí. A tak sa aj stalo. Moje sklopené oči, ktoré sa mu snažili vyhnúť, v tom okamihu pozreli do očí tohto človeka, ktorý sa mi tichým hlasom prihovoril. Bezdomovec, sediaci na lavičke bol úplne opitý a nevedel poriadne vysloviť ani prosbu, v ktorej ma žiadal o niečo. Ja som však pochopil o čo ma prosí a natiahol som ruku s peniazmi k nemu, aby som mu ich podal. Vtedy som uvidel jeho hlboké oči. Za ten krátky okamih, ako som sa mu pozeral do očí, som videl celý svoj život a počul som vo vnútri hlas hovoriaci Kristove slová: “Bol som hladný a dali ste mi najesť.... .“ V očiach toho človeka som uvidel na okamih Boha. V tom okamihu moje srdce zažilo akoby preniknutie jasom. Bol to jas prihovárajúci sa ku mne v tichu. Ako som potom stál vonku, stále som uvažoval nad tým, čoho som bol pred malou chvíľou súčasťou. Stále som uvažoval nad jeho očami a nad tým, čo to malo znamenať, čo som si s toho mal odniesť. Nevedel som ako som mal chápať pocit, ktorý som stále mal vo svojom srdci, ktoré bilo mnoho krát rýchlejšie ako zvyčajne. Nedokázal som na to zabudnúť a stále ma tento okamih nútil uvažovať nad skutočnosťou, ktorú som zažil . Postupne som prichádzal na myšlienky a uvažoval som nad nimi stále, cesta vlakom bola preplnená úvahami, ktoré sa vynárali s príchodom nových a nových myšlienok. Pochopil som, že mi Boh nedal pocítiť ľútosť nad týmto človekom, ako som si to v prvom okamihu myslel. Dal mi pocítiť ľútosť nad sebou. Ako som stál a čakal som na vlak, stále som uvažoval a uvedomil som si, aký nevďačný som za každé dary, ktoré som dostal a stále dostávam s každým novým dňom. Nedokázal som prestať myslieť na to, že nedokážem dostatočne oceniť každý okamih svojho života, nedokážem si ceniť šťastie, ktoré nachádzam v rodine, priateľstve a začal som si naplno uvedomovať, aký som bohatý, keď môžem snívať a mám možnosť nielen snívať, ale svoje sny aj napĺňať. Napĺňať v Bohu a skrze Boha. Hĺbku tejto príhody som stále nenašiel. Pretože toto stretnutie s Bohom v očiach tohto starca vyhĺbilo v mojom srdci obrovskú brázdu, a jej hlbina mi nedovoľuje nikdy tu na zemi siahnuť až na samotné dno. Niekto sa ma tu na blogu raz v diskusii spýtal:“ Prečo chcem byť kňazom?“ a ja som mu nevedel odpovedať. Stále som hľadal na túto otázku odpoveď, ako som stál vonku pred stanicou pochopil som, že Ten od ktorého som toto pozvanie pocítil, tak Ten, osobne skrze tohto človeka, ktorému budem do smrti vďačný a budem sa za neho modliť, prehovoril cez ľudské oči plné jednoduchosti ku mne. Možno, keby som v ten večer sedel doma a nestretol by som sa s týmto človekom, stal by som sa lekárom, ktorý by tiež pomáhal ľuďom. No nenabral by som toľko odvahy ako mám teraz vykročiť k svojmu snu. Nepochopil by som, že kňazom sa nestávam len preto aby som sa obetoval za ľudí, ale tu som pochopil, že sa musím obetovať Bohu, aby sa mohol Boh obetovať skrze moje ruky na oltári, pre ľudí. Tu som dôkladnejšie pochopil, že nie ja mám byť ten, ktorý pomáha, ale Boh cez moje ruky a cez moje ústa a moju otvorenú náruč. Moje srdce sa musí pokoriť a musí uznať, že bez Boha je ničím. Dovtedy som celkom nechápal, a nevedel som odpovedať na cit, ktorý bol uložený v mojej duši. Stále ešte neviem úplne odpovedať na otázku, ale viem, kde to mám hľadať. Budem odpoveď hľadať v človeku, v jeho trápení a radostiach, budem hľadať odpoveď na túto otázku v pokore a láske, cez ktorú sa mi Boh ponúka, budem ju hľadať v tichu a modlitbe a ako teraz cítim , že chcem dobrovoľne povedať Bohu svoje áno. Ešte mnoho krát budem stáť na križovatke ciest, ale vždy tu bude ten starý pán, ukrytý v mojich spomienkach, v ktorého očiach som uvidel Boha, Stvoriteľa, vystierajúceho svoju ruku a volajúceho ku mne slovami: Skloň svoje oči a otvor svoju náruč, svoje srdce a dovoľ, aby som cez tvoje srdce mohol vstúpiť na tento svet, no rozhodni sa sám, či chceš byť mojím sluhom. No vedz, že ak sa rozhodneš akokoľvek, Ja ťa budem vždy milovať..... ......“, rozhodol som sa....
