ZvestovaniePredstavme si hudobníka v orchestri, ktorý úmyselne zahrá falošný tón. Hudobník uplatňuje svoju slobodnú vôľu a hrá falošný tón, ktorý znie v sále. Dirigent môže urobiť dve veci. Môže prikázať, aby začal hrať orchester znovu svoju skladbu alebo jednoducho ignoruje falošný tón, ktorý bol zahratí. No tento tón sa šíri priestorom a ruší harmóniu skladby, ktorú orchester hrá. Jestvuje spôsob obnovy tejto harmónie? Ja verím, že harmóniu dokáže obnoviť len niekto, koho jestvovanie je večné. Večné ako jestvovanie falošného tónu, ktorý sa šíri priestorom rýchlosťou zvuku. Tou večnou osobou je pre mňa Boh. Boh, ktorý nezmaže falošný tón, ale urobí z neho prvý tón novej melódie. Spraví ho znovu tónom harmónie. Na mieste Baziliky Zvestovania v Nazarete som tento obraz pochopil. Prvý človek nakazil ľudstvo hriechom. Boh to mohol ako dirigent v príbehu ignorovať. On však požiadal ženu, zastupujúcu ľudstvo, aby cez ňu začal tento tón novú etapu, etapu spásy.Kľačať na mieste, kde anjel v mene Božom pozdravil Máriu kľačiacu v modlitbe znamenalo pre mňa veľa. Boh skrze anjela vyznal lásku ľudstvu a z Márie urobil prvý Boží stánok. Mária mi na tomto mieste pripomínala ružu. Ružu, na ktorej pristane kvapka rosy. Lupienky sa vtedy uzatvoria a akoby chceli čerpať silu z tejto jedinej kvapôčky medzi lupienkami. Stala sa predobrazom dnešného človeka pristupujúceho ku sviatosti eucharistie. Aj my sa stávame Božím stánkom, i my ako Mária môžeme ukrývať v sebe Krista. No ak by sme ho len ukrývali, neboli by sme šťastní.Nerobili by sme šťastnými iných. Mária obetovala svoj život a vložila ho do rúk Boha,riskovala všetko čo mala a plne doverovala svojmu Bohu, ktorého nesmierne milovala. I toto miesto nás vyzýva otvoriť svoje srdce plnej dôvere k Bohu. Máme si uvedomiť, že aj ku nám prichádza Ježiš, ako kvapka rosy, ktorú si máme chrániť vo svojom srdci a vďaka nej aj duchovne rásť a hlavne rozdávať pokoj a lásku, ktorú nosíme v sebe aj iným.Ako Mária pri zvestovaní, i my v eucharistii prijímame obrovský poklad, kvôli ktorému sa musíme často aj bolestne obetovať. Neskôr Mária vzala narodeného Ježiša do náručia a akoby hovoriac svetu chcela priniesť svedectvo:“ Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta.“ Na tomto mieste odovzdania sa Bohu celým životom, som si uvedomil, ako veľmi nás Boh miluje a aký krásny príklad obety človeka pre Boha nám Mária , Ruža duchovná, ponúka a predkladá. Tu sa stalo slovo úplného odovzdania telom, skutočnosťou, ktorá nám otvorila bránu k nekonečnej láske, k Otcovi.A slzy, ktoré som mal v tej chvíli v očiach len z časti prezrádzali moje dojatie a pocit nekonečnej lásky, ktorá sa na tomto mieste aj pre mńa a kôli mne stala skutočným telom, ktoré neskor bolo pribité za mňa na kríž.
