Môžeme povedať, že kríž bol začiatkom? Ja si myslím, že to, čoho sme súčasťou, čo v týchto dňoch prežívame vo svojich farnostiach nemá začiatok a ani koniec. Pretože, keď som kľačal na Golgote pred Kristovým krížom a snažil sa pochopiť začiatočný impulz utrpenia, tak som to nedokázal. Nedokázal som to pre to, že som sa na ten kríž a vlastne aj na celé sväté miesto díval očami žiaľu a ľútosti. No keď som pozrel na sochu Panny Márie, ( stojacu vľavo na obrázku ), pochopil som akými očami sa musím pozerať a vnímať svätosť tohto miesta. Láska, nekonečná láska Boha mi dovolila aspoň z časti vniknúť do hĺbky tohto tajomstva a už som nemal slzu smútku v mojich očiach, ale slzu vďačnosti. Svedectvo obety a lásky na tomto mieste je také silné, že ak by každý pútnik načerpal do svojej duše maximum, nikdy by toto miesto Kalvárie neprišlo o obrovskú hodnotu. Kríž nebol začiatkom. Ako nekonečná je láska Boha k nám, tak nekonečná je aj obeta Krista za nás .Aká obrovská láska musela v okamihu smrti skrze Krista zostúpiť na nás. Skaly sa pukali a zem sa triasla. Akoby hmota tohto sveta nedokázala prijať všetku lásku, nedokázala prijať silu vykúpenia. Puknutá skala symbolizovala pre mňa moje srdce, to srdce, ktoré musí tiež puknúť od žiaľu nad tým ako ubližovalo a stále ubližuje Bohu. No má puknúť aj od lásky, pretože si nezaslúži to, čo sa tu na tomto mieste pred 2000 rokmi odohralo.Ježiš zomrel, fakt, ktorý sme včera pri obradoch slávili. Zomrel na dreve, ktoré sme bozkom uctili. Zomrel za mňa, zomrel za všetkých. Nehľadel na vyznanie, farbu pleti, hľadel iba na dušu, dušu ktorú túži mať raz vedľa seba. Kvôli nej zomrel ako človek. Kameň na ktorom ležalo jeho mŕtve telo počas balzamovania je dnes kameňom uctenia si jeho ľudského tela. Tu ležalo telo podobné nášmu, a o kúsok ďalej toto isté telo vstáva po víťaznom boji so smrťou z hrobu.Skala, ktorou bol Kristov hrob zavalený. Uzatvorili ho, Ježiš však na tretí deň tento kameň odvalil a víťazne vkročil na tento svet. Aj ja niekedy zatarasím cestu Kristovi s rovnakým kameňom, ako by som sa podvedome chcel vzdialiť od jeho lásky. Tento kameň si tam vstaviam hriechom, no spoveďou odvaľujem tento kameň a som šťastný, pretože vzkriesený Kristus vstúpi do môjho srdca, rovnako ako v deň vzkriesenia.Boží Hrob, miesto do ktorého som sa musel vrátiť ešte raz. Prvý krát som nedokázal ani len myslieť na to čo sa na kamenných doskách hrobu odohralo. Dokázal som si len kľaknúť pri kamenné tabule a priložiť hlavu a hruď- srdce na miesto, na ktorom sa Boží duch znovu vrátil do mŕtveho tela a ticho vyroniť slzu vďačnosti. Druhý krát som mal možnosť zotrvať na tomto mieste dlhšie a predstaviť si ženy a neskôr učeníkov, keď prišli na miesto hrobu a Ježiša tam nenašli. Ani ja som ho tam nenašiel ležať, našiel som ho však vo svojom srdci.„ Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen.“Opúšťam miesto pre nás kresťanov tak neoceniteľné, ale neopúšťam Krista. Veľká Noc, čas v ktorom by malo každé srdce v tichu plesať k Bohu sa blíži.Všetkým Vám prajem, aby čas sviatkov, nebol časom zhonu a dlhého státia na pobožnostiach v chráme. Prajem Vám, aby zmŕtvychvstalý Kristus vstal v srdciach každého z nás. Aby jeho oslávené ruky objali aj našu dušu. Nebojme sa otvoriť srdcia láske, nebojme sa lásku rozdávať, buďme voči sebe tolerantní a chápme jeden druhého. Neodsudzujme sa a buďme k sebe úprimní. Ježiš je tu pre všetkých. Za všetkých ľudí zomrel a vstal, všetkých nás miluje, všetkým dal šancu, aby vlastným životom milovali a obetovali sa, ale aj rástli. Rástli v duchovnej hodnote a schopnosti pochopiť človeka a cez človeka prísť k Bohu
