Otvorím oči

Otvorím oči, zdvihnem hlavu a pozeram, že niečie nohy skáču pri mojej hlave na stole. „Hmm...“ Rozmýšlam koľko som asi spal. Podla nálady krčmového osadenstva moj nesmelý odhad je hodinka. Snažím sa rozpamätať čo sa vlastne stalo: Prišli sme do našej krčmičky,   dali sme si zo par pivečiek a potom prišiel On... Zvodne na nás žmurkol, ako modelka z playboya a spiklenecky pošuškal:  „Mám to!" Všetkým sa nám zasvietili očička, a začali  sme si medliť ruky ako skauti ked zapaľujú oheň pomocou paličky a lístia na drevenej platničke. Už dávno neni náš hlavný zabíjač stresu alkohol. Používame kombináciu dvoch pre nás neodelitelných prvkov "trava+chlast". Nenápadne ako NAVY SEALS sa vyplazíme z krčmi von a "vôbec to není" do oči bijúce, kam a za akým účelom asi smeruje desať mierne podgurázených chlapov s tvárami naradostenými, ako chlapec, čo dostal prvú vdzuchovku. Vyjdeme von a už počuť prvé vety po tom konšpiračnom tichu: „Kam to ideme odpáliť?" „Pod stromček!" „Čo ti jebe? Idme tu za krčmu. Načo sa budeš jebať tak daľeko cez cestu dvadsať metrov."   „Veď to odpálme pri stole na terase. Aj tak je tráva na sídlisku legálna. No ni?" Všetci "poslanci" jednohlasne odsúhlasili a nadšene zatlieskali tomuto pozmienovaciemu návrhu a išlo sa na to. Postupne ako sme si podávali "Maru a Hannu", sa postupne na naších ústach začal rozvíjať premanentný úsmev (tak ma napadlo, mali by sme trávu volať "kosmodisk", lebo ako slogan hovorí: "jediné čo Vás prezradí, je Váš úsmev na tváry). Keď sa už chlapci nabažili a boli už dostatočne dementní, išlo sa naspäť do krčmi ku stolu. Najhoršie je na tom ten, čo ide prvý lebo musí vydržať prvotný nápor pohľadov a nezačať sa smiať aby nikto nezistiľ že je nahúlený, čo samozrejme každy vie. Človek sa musí dostať do "čik-čik-domčeka" ako voláme bar, lebo tam   už je nesmrtelný. Všetci sme zvládli prvotný nápor a posadali sme si na barové stoličky. Kto nemal miesto tak stál medzi stoličkami a začal sa staroveký obrad obracania pohárikov. No, tak to si pamätám posledné, ak opomeniem to, že som sa snačil jednej kočke povedať ako super vyzerá a že by som ju chcel spoznať lepšie. No namiesto toho som povedal niečo v zmysle: "bzfrgithpevgmlopad". Čo mi odpovedala som nerozumel, len som z jej pier vyčítal slovko "kokot" tak som radšej zaradil spiatočku. Hrdý na moju artikuláciu som si dal ešte jednu "švestičku" ktorá bola zároveň brána do krajiny zázrakov, kde som strávil asi tak hodinku. Som hore. Tak a čo teraz? Chlastať už nemá zmysel, lebo chalanov v najebanosti nedobehnem ani keby mi oproti utekali, tak sa rýchlo zdvihnem a zdujem preč. Ešte pred tým skočím na WC, do ktorého je vždy problém sa dostať, lebo človek musí prekročiť pár ludí, čo si dali pri bare ako češi vravia "dvadset pro sebe", po náročnom výstupe na štít Mont Borovička. Tento raz to padlo na časníkov, takže krčma sa zmenila na švedske stoly...Hladný ako bengalsky tiger sa vytratím skôr, než ma chalani zbadajú a budem si musieť od nich vytrpiet asi zo sedem kapurkových. Pomaličky mi cesta uteká(mám to asi dva kilometre domov) a začínam mat ukrutánsku chuť na tu gumovú pizzu čo robia oproti diskotreske v meste. No, na to sa budem musieť ešte viacej prejst, ale čo človek nespraví aby zahnal hlad. Len tí ľudia sa mi zdajú akosi čudný čo ma mínaju, lebo čumia na mna ako keby som im zjedol desiatu a zapil to ich mliekom. Prezriem si bundu ci nie som zadrbaný od prachu alebo blata. Nič. No ja neviem, možno že vyzerám strasné opitý(už mi to niekto raz vravel, že ked mam v kotrbe, vyzerám ako nejaký vrah a zlodej malých detí). Nedbám na čudné pohľady a šijem si to smerom do Fast foodu, kde majú moje oblúbené: hocičo hlavne nech je to žrádlo. Cestov sa stavim na diskotreske. Chcem vôjsť dnu bez zaplatenia, keďže poznam vyhadzovača, ale ten mi vraví: „Čo ti jebe? Ja ta dnu nepustím. Pozri sa ako vyzeráš!" Ja mu na to: „Sak som pohode. Trošká prižratý ale veď to sú všetci!!" „Choď sa vyspať!" ukonči náš rozhovor a zabuchne mi dvere. Nasledovali nemiestne vulgarizmy naražajúce na jeho rodinu a oblast genitálií. No, aspoň že si kupim hamburger na "ztrávovany" žalúdok. Prídem pred okienko a pýtam si papaníčko miernou "nadrbanštinou": „Jeden hamburger". Ona na mňa pozrie a pýta sa: „A ty čo sa hráš na Robina Hooda?" Pozriem na ňu a pomyslím si, že jej už lezie na mozog to žrádlo čo tam asi denne konzumuje. „Hej, hej." Odvrknem jej. „Len mi daj hamburger a idem do...preč." Predala mi žemľu zo starou salamou a syrom z ktorého čas už spravil ementál a šijem si to domov. Samozrejme, že som sa zababral ako "sus scrofa", ale bolo mi to absolutne jedno, hlavne, že je žalúdok plný a duša spokojná. Ako som sa dostal domov to netuším, ale v takýchto prípadoch sa mi zapína pri prekroční určitého promile krvi v alkohole autopilot. Rano ma zobudili strašné sušáky. Napijem sa, vycikám sa a idem si umyť ruky. V kupelke zasvietim a pozriem sa do zrkadla. Konečne som pochopil reakcie včerajších okoloidúcich, vyhadzovača a predavačky z fastfoodu... Za očné tiene by sa nehambila ani Mejbelin, briadka a fúzi, čo nepríjemne pripomínajú zmienovaného anglického jánošíka a na záver ukážkový pohlavný ud smerujúci do mojích úst a to všetko nezmyvajúcou centrofixou. Zoberiem kefku, lebo inak to nešlo a drhnem to s veľkou bolestou a vyhrážam sa keby tu tak bol niekto z tých debilov, tak by niekto odišiel s jedným úsmevom na krku od žiletky na vyše. Ráno, keď už fotrovci odišli do roboty som vstal, že sa idem osprchovať. Ani ma veľmi neprekvapilo, keď si dávam dole tričko a vidím velké srdce cez celé brucho a prsia a tam veľký nadpis fitko ta ľúbi a   všetci krasopisne podpísaný. Samozrejme centrofixou. Tak toto naozaj prehnali!!! Už som videl titulku na bleskovkách: “Šialený magor povraždil svoju partiu kamaratov“. Osprchujem sa a s velkými bolestami to ako tak zoškrabem. Vybrúsil prednú časť tela na predpísaných Ra0,5 podľa STN, vyleziem z vaňe a v tom vôjde sestra do kupelky a pomedzi smiech vraví: „To čo máš na tom chrbte?"...