Beh

Bežal smerom zatuchlému bludisku, ktorý bol plný nezmyselných svetiel a groteskných postáv(telový tvar hada) s neprimerane veľkými očami.Reťaze tvorcu tohto kvázi panoptika sa každým jednotlivým očkom dívali na jedinca bežiaceho.Pre tvorcu to len bola ďaľšia ihla v kope sena, ktorú musí nájsť a upraviť tak aby sa stala súčasťou kopy.Nebude prvý ani posledný.Cítiac na chrbte ten pálčivý pohľad si uvedomoval svoju opodstatnenosť osamelého bežca.Snažil sa stále zrýchlovať, utiecť niekam kde mu bude dobre.V jeho predstavách bolo to miesto jasne opísané.Veď nie každý túži po obrej zrkadlovej sieni plnej ľudí v maškarných róbach, ktoré im pri tanci odkrívajú ich zjazvené telo.No on je medzi nimi jediný nahý.