Ak som chcela aspoň ako-tak fungovať, neškriabať sa a nebyť pri bežných denných činnostiach nasrdená ako brigadír, bolo rozhodnuté. Na druhý deň, podotýkam, že to bolo cca pred dvoma týždňami, som stála pred dverami kožnej. Po bleskovej kozultácii som sa dozvedela, že to môže byť zo stresu, z „pokrivkávajúcej" imunity, z celého radu potravín, z prášku na pranie, z tkanín či zo vzduchu. Akože, vyber si.
Druhý deň, druhé dvere. Alergológia. Keďže kojím, potrebovala som naozaj len „babkovskú radu", ktorá mala v tej chvíli pre mňa cenu zlata. Dostala som ju. A dokonca to zvládla aj sestrička. A dokonca som nepotrebovala ani do ambulancie vojsť. Vybavila ma na chodbe. A bez čo i len najmenšieho pohľadu na mňa. I napriek môjmu naliehaniu, že som „akútny prípad." Rada mala dve slová...objednajte sa.
A tak stále čakám. Ako „akútny prípad „ som objednaná som na 12teho mája. Vraj, môžem byť rada. Hm...uhol pohľadu. Asi tam o tých pár dní pôjdem. No, neviem, čo vlastne od toho stretnutia očakávam. Jedna úžasná detská alergologička mi totiž bez objednania a po telefóne poradila „babkovský recept" na môj problém. A tak si tam možno iba vystojím radu a svoje miesto potom prepustím nejakému „prípadu", ktorý príde a bude to potrebovať viac než ja...akútne.
