No, nie včera. Sedemnástkový rituál dodržala, no hodina prešla a z izby sa stále "ozývalo" iba ticho. Pol siedmej, sedem, osem...hladkali sme, dudku vyberali, prihovárali sa. Nič. Odpoveďou na moje "kedy už?" mi bolo len spokojne odfukujúce bruško.
Pokus zobudiť ju premiestnením do jej postieľky, keďže doteraz spinkala na mojej, skončil tiež neúspešne. Drobček sa pohniezdil, otočil hlavičku a...a spal ďalej.
Hlad ju prebudil až krátko po polnoci. Ja, napoly rozospatá, keďže sme dlho čumákovali na telku, som ju s poloprivretými očami vzala, nakŕmila, odgrgli sme, prebalila a tri minútky pred jednou už opäť spokojne odfukovala.
Zatvorila som oči. Zrazu sa z postieľky ozvalo džavotanie. Hm...čože je? Kuk na hodinky. PaneMilý, pol šiestej! Už? Či ešte len? Oči "na pol žrde," nakŕmila, prebalila a o šiestej už zase spinkala. A ja s ňou.
Teraz tu ležím, Anetka spí vedľa mňa a ja sa zamýšľam nad tým, ako VEĽMI obdivujem maminy, ktoré toto robia niekoľkonásobne viac ako ja a dlhé mesiace, noc čo noc...och...klobúk dole. Ja mám za sebou len jednu takúto a som akási mierne vyoutovaná :o)
8. apr 2011 o 08:55
(upravené 8. apr 2011 o 09:15)
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 208x
O tom, akú sme mali noc.
Pretierajúc si očká a s pusinkou otvorenou na celý svet nám naša najmladšia fešanda jasne dávala najavo, že si pred večerným spánkom ešte chvíľu pospinká. Neprotestovala som. Jednak by mi to ani veľmi nepomohlo a po druhé, robí to takmer každý deň. Od piatej tak hoďka aj čosi a po ôsmej spánok až do rána bieleho...Takto to funguje už niekoľko mesiacov..
Katka Tekeľová
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
