„Mami, ty si prečítaj, ja aj tak neviem, čo to je!" Položila mi malé farebné knižky na stôl k počítaču a bezstarostne odskákala do izby. Čítam, listujem, pozerám. Toto by mala zažívať už ona? Moje dievčatko? Och...letí to, letí...mám spolužiačku, ktorá túto „významnú" chvíľu zažila tiež na konci prvého stupňa, no my ostatné z triedy sme si počkali až do sedmičky.
„Katuška, aj vám o tom niečo hovorili?" nedalo mi. „Nie, len rozdali, že sa máme opýtať doma. Len neviem, prečo tam píšu o krvácaní, to ako čo bude?" pozerala na mňa zdesene prezliekajúc sa do teplákov. „To nechcem!" Pri zmienke, že to čaká, na malé výnimky, ktorými ju teraz zaťažovať nebudem, všetky dievčatá a niektoré možno už i v štvrtej triede na mňa vyvalila také očiská!!!!! Nehovoriac o očkovaní proti rakovine krčka maternice...s výrazom „Očkovanie do krku?" si zhrozene svojimi prstíkmi obopla jej štíhly detský krk...
Moje dievčatko. Niektorým veciam asi naozaj ešte nerozumieš. A tak nás poobede čaká jeden veľký rozhovor....
