Moja nevyčerpateľná inšpirácia si to v lete namierila kade-tade a doma pobudla iba pár dní, ktoré by sa na prstoch jednej ruky dali spočítať. Keď je tu, stačí pohľad, slovo, otázka, krátky rozhovor...a už to ide. Myšlienka. Slová sa mi v mysli spájajú do viet, vety do celkov a tak sadnem a píšem a píšem...No teraz bolo treba pozrieť k našim západným susedom k švagrinej do Prahy, aby ani opačnému koncu našej bývalej spoločnej republiky nebolo ľúto, strávila zo dva týždne aj u druhej švagriny a svokrovcov na východe, potom spoločná dovolenka a druhý turnus...jedna babka, druhá babka, tretia...a stále dokola.
Chýbala mi, veľmi. Teraz bola tri dni doma. Oj, hneď mi bolo veselšie. Až do dnešného rána, kedy si ju opäť odviezla babka. Majú ešte na pláne Lešnú a kúpalisko. No, nedoprajte jej to! Aj keď jedným dychom dodávam, že mi je veľmi smutno za tým jej neustálym švitorením, vypytovaním a chichotaním. Ani do postele si ju zase pár dní neuložím...
Ale, už naozaj iba pár dní. A mám ju doma na celý školský rok. Milujem leto, ale toto je jediná vec, ktorá mi na ten čas, keď tu nie je, spôsobí smutno pri srdiečku, A hoci viem, že sa na všetky tie návštevy a zážitky teší, najradšej by som si ju tu nechala..sebecky, len pre seba:o) No, to by som zase prišla o to zanietené rozprávanie:"Mami, vieš kde sme boli? A ako tam bolo! Mami, aj toto som videla, aj toto a vieš čo?..." A prichádzajú stovky zážitkov, okamihov, príbehov. Jej šťastne rozžiarené očká hovoria za všetko.
Moja inšpirácia. Moja múza. Moje dievčatko túlavé...
