Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
Uprostred, niekde po „Anjeličku, môj strážničku" a pred oľutovaním, sa ma vždy dotkne. Niekedy len tak nebadane, končekmi prstov, inokedy jej detské rúčky pevne zovrú tie moje. A niekedy sa nechajú zovrieť mojim, o niečo väčším, starším, skúsenejším stiskom.
A tak je to každý jeden večer. Týždeň, víkend, piatok, sviatok...Možno má pocit, že, keď sa pri modlitbe „spojíme," má väčšiu váhu ...že asi platí dvojnásobne...,Celkom určite je to tak, hlavička moja mudrlantská...Verím, že hej.
