Vypľutá fazuľa.

Nos vystúpený vpredu, moje, inak celkom veľké oči boli zrazu akési malé, pery skoro žiadne. Vlasy, stiahnuté do chvosta, mi pomaly ani vidieť nebolo. Len taká malá hlava. Nič iné. No, fakt, vypľuvaná fazuľa. Ako fotka rybím okom.

Pozerali sme jedna na druhú, hodnú chvíľu. Iba tak. Bez zvukov. A ja i napriek tomu, ako som v jej očkách vyzerala, verím, že ma vidí ako tú najlepšiu a najkrajšiu mamu na svete...