Táňa Kelleová - Vasilková. Bestsellerová autorka, ktorá má na konte tisícky predaných výtlačkov, častokrát označovaná za "kráľovnú kníhkupectiev." Jej knihy si získali milióny slovenských čitateliek a tak som bola zvedavá na túto "legendu." Čakala som všetko ale to, čo som dostala ma znechutilo a podráždilo.
Hlavná hrdinka, hlavný hrdina:
Oľga je obyčajná žena, ktorá žije úplne bežným životom. Rodina, práca, domácnosť. To by nebolo nič strašné, keby autorka nevytvorila tú najtoxickejšiu a najnesympatickejšiu postavu, akú som kedy čítala. Muži z dark romance sérii sú nič oproti tejto žene. Prečo? Pretože jej spôsob rozmýšľania, vnímanie sveta a okolia, boli vyslovene nechutné! Obviňovanie iných ľudí, kvôli svojmu nevydarenému a nespokojnému životu, závisť, zlá a skazená duša. Hlavná hrdinka mala len 31 rokov, no vôbec sa nesprávala na svoj vek, ani sa tak nevyjadrovala. Výrazy ako "kofa, špata, oštara či mladá žaba," sú zastaralé a uvítala by som autentickejšie vyjadrovanie. Navyše celá postava bola vytvorená s profilom štyridsiatničky, ktorá si už v živote niečím prešla. To je prvá kritika.
Druhá: Oľga nemala v živote žiaden zmysel okrem upratovania a pitia kávy. Takýmto typom žien z duše pohŕdam! V knihe som si minimálne 20x prečítala o varení, čistiacich prostriedkoch, nákupoch a upratovaní. Stále dookola to isté, akoby autorka nevedela ako a s čím vyplniť knihu. Oľgu urobila "zaujímavou" len z pohľadu posadnutosti domácnosťou, sledovaním seriálov a čítania ženských časopisov. Žiaden zmysluplný koníček, žiaden čas na seba. Vďaka jej zlobe na ľudí som si k nej nevedela nájsť sympatie ani v najťažších okamihoch jej života.
To, že si svoje komplexy vylievala na 10 ročnom dieťati, to je tiež kapitola sama o sebe. Pretože mne sa nezdá normálne, aby dieťa dostalo facku, kvôli neporiadku, známkam, svojej existencii a ďalším hlúpostiam. (A verte mi, tých faciek bolo viac nehovoriac, že Oľga bytostne túžila po dievčatku a tento"drobný nedostatok" mu dávala naplno vyžrať. Toľkú zatrpknutisť voči malému decku som nikdy nečítala, ani nezažila) krik a zase len krik, toxická domácnosť, krutosť k vlastnému dieťaťu. Nie raz som si kládla pri jej posadnutosťou poriadku otázku: prečo?! Veď v živote sú dôležitejšie veci, než sterilný dom a teplá večera. V mnohých veciach jej "výchova" (ak sa krik, tyrania a bitky dajú považovať za "výchovu") zlyhala na plnej čiare.
Na druhého hlavného hrdinu Milana, mám taktiež svoj názor.
Autorka sa ho síce snažila napísať ako pohodového muža, ktorý je zahltený svojou prácou, ale je úplne nevšímavý k potrebám svojej manželky. Moje malé sympatie si získal svojím prístupom k synovi, vybudovaným vzťahom na základe rešpektu a duševnej rovnováhe. Čo sa mi už páčilo menej, boli jeho očakávania: vždy navarené teplé jedlo, teplá večera, nespokojnosť ak žena neupratala, neschopnosť postarať sa o choré dieťa, žena ako slúžka, komunikácia vo vzťahu žiadna, očakávanie splnenia si manželských povinností. Vždy! A celou knihou sa tiahlo presvedčenie v duchu, že"poriadna manželka" má slúžiť mužovi za každých okolností. Najhoršie bolo, že sama Oľga sa podľa toho riadila. A keď sa podujal spraviť jediný krát večeru, všetci mu mali zatlieskať aký je hrdina! VARENIE, UPRATOVANIE A INÉ DOMACE PRÁCE SÚ ZÁKLADNÉ ŽIVOTNÉ ZRUČNOSTI A ZNAKY DOSPELOSTI, NIE RODOVÁ IDENTITA!!! STAROSTLIVOSŤ O CHORÉ DIEŤA MÁ BYŤ SAMOZREJMOSŤOU PRE OBOCH RODIČOV!!!
Navyše Oľga sa mi ešte viac sprotivila, keď tolerovala manželove aférky a neveru, ktorej bola, mimochodom, sama svedkom. Nie raz som sa pýtala samej seba, či má nejakú sebaúctu a hrdosť? A aj keď boli vysvetlené len chabé dôvody prečo, stále tu nachádzam rodové nezrovnalosti: nevera muža sa toleruje, za neveru ženy sa spoločensky lynčuje a odcudzuje. Otázky neistoty kvôli nedostatočnému samostatnému finančnému zázemiu ženy, dieťa.
Vedľajšie postavy sa vydarili viac, než tie hlavné.
Fandila som Katke, ale najviac Carle- ona bola presne moja krvná skupina, aj Petrovi. Aj ďalším, s ktorými bola Oľga v dennom kontakte. Ich osudy sú síce podané očami hlavnej hrdinky, no boli znesiteľnejšou alternatívou, než charakter hlavnej postavy. (Každý je znesiteľnejší, než Oľga)
Literárne faux pas:
Kniha je písaná v 3. osobe má veľa vnútorných dialógov a prirovnaní. Slovenčina je kvetnatý jazyk, autorka z neho mohla vyťažiť maximum. (Metafory, personifikácia, metonymia...) Namiesto toho sa orientovala len na chabé prirovnania, akoby v slovenčine neboli iné jazykové prostriedky, čo bola škoda.
TÁTO KNIHA OKOLO KOREKCIE ANI LEN NEPREŠLA!!!
Nerozumiem ako autorke mohli v redakcii prejsť logické chyby! AKO?! Na začiatku má hlavná postava zelené oči, potom modré, potom tyrkysové, operovali jej raz pravý prsník, o pár strán ľavý, jej synovec sa raz volá Matúš, potom Matej, má jedného, či dvoch synovcov? A ďalšie chyby, ktoré som na autorku jej kalibru nečakala! Opakované slová "ale... čo ak..." mohla nahradiť synonymami.
Téma redukcie hmotnosti bola ústrednou témou skoro celého príbehu. V tomto sa nájde nie jedna žena. Nekonečné hladovky, vynechanie sladkého, jojo efekt a nakoniec nešťastná žena, keď sa chudnutie nepodarí a hlavne rýchlo sa nedostaví želaný efekt.
Nuž, ako niekto, kto si celým procesom prešiel, som presne chápala všetky Oľgine pocity. (Aspoň v tomto) Nadváha bolí. Obezita bolí. Fyzicky, aj mentálne. Čo som už chápala menej a pretáčala oči, bola neodbornosť informácií. Autorka namiesto toho, aby si urobila rešerš, či oslovila profesionálnych trénerov na spoluprácu, zdalo sa, že si "informácie" vytiahla zo ženského magazínu. Zakázané potraviny? Nejesť po 18:00h, ovocie z jedálnička vynechať? Môžu sa jesť len mandarínky? Banány vôbec. To vážne?! ANI SA NEČUDUJEM, ŽE MAJÚ ĽUDIA PSYCHICKÉ PROBLÉMY A PORUCHY POTRAVY!!! KEĎ SI PREČÍTAJÚ TAKÉ BLUDY!!! Že sa nájdu ľudia, ktorí ešte tomuto veria!!! Hlavne že Oľga slope víno na každej strane, ktoré obsahuje 10x viac cukru, svoj pitný režim rieši kávou a čistá voda je jej neznáma! Nehovoriac o jej stravovacích návykoch- z jedného extrému do druhého. Nie je to zdravý a udržateľný spôsob. AK SA PEVNE ROZHODNETE PRE CHUDNUTIE, OSLOVTE SKÚSENÉHO TRÉNERA, KTORÝ MÁ ZA SEBOU VÝSLEDKY. INAK SI ZAROBÍTE NA OBROVSKÝ PROBLÉM.
V druhej polovici knihy päsť na oko:
Ani toto som nepochopila. Skoro celú knihu je Oľga nepriateľská, ubližuje ľuďom vo svojom okolí, je posadnutá poriadkom, chudnutím a zrazu: zákerná choroba, ktorá ju zázračne zmení. Neuvarila som jej premene, ani že jej závisť zázračne zmizla. (Zlé muchotrávky nikdy nevyhynú) Jej neustále fňukanie "prečo ja, chcem byť zdravá" mi liezlo na nervy. Možno keby celú knihu nebola taká beštiálna Xantipa, by som s ňou súcitila. Rovnako ma znechutil Milan. Oľga mu nie raz vravela o svojom probléme a keď šlo do tuhého, len vtedy začal manželku vnímať a zaujímať sa o ňu. Bol to vzťah dvoch odlišných ľudí, ktorý autorka "zachránila" nasilu. Možno to malo vypadať ako druhá šanca, no ja som aj tak cítila obrovskú priepasť v podobe 10 rokov.
Rakovina prsníka je vážna téma, s ktorou sa autorka mohla vyhrať do sýtosti. Potenciál, ktorý nevyužila. Keby sa primárne sústredila na ňu a nie na nezmyselné nakupovanie a chudnutie, mohla to byť celkom dobrá kniha. Takto sú to len toxické stránky, ktoré absolútne neodporúčam čítať, ak si chcete ušetriť nervy.
Myslela som, že Hated rivality bola katastrofa. Dúhový most však prerazil dno. Úplne rozumiem prečo sú takéto knihy "obľúbené" pretože sú zamerané na oslovenie publika 40+ ale ja hľadám v knihách niečo viac. Celkovo som si ale myslela, že Vasilková bude elita medzi elitou. Dnešným autorkám sa ale nevyrovná.
