Príbehov z obdobia druhej svetovej vojny (1939-1945) je na knižnom trhu čoraz viac. Osudy židovských a rómskych rodín v ľuďoch zanechali silný zážitok. Pre tvorcov sú inšpiráciou, aby ľudstvu odovzdali akýsi varovný signál, aby sa v budúcnosti podobné prípady neopakovali . Zavedú nás do koncentračných táborov, vyrozprávajú krutosti ktoré si v dnešnom svete nevieme predstaviť.
V knihe Germánka si prečítame, aké to bolo s hrdosťou nosiť uniformu a čo znamenalo byť členom Hitlerjugend.
Germánka sa začína zľahka. Predstaví nám mladú ženu herečku Adeline, ktorá sa dostane na psychiatrickú kliniku, kvôli strate pamäti. Keď všetky metódy zlyhajú, nastupuje tajomný doktor Roden s nezvyčajnou terapiou. Autorka tu využila všeobecné znalosti a preniesla ich do prvkov hypnoterapie. Snažila sa opísať metódy aj spôsob prevedenia, takže čitateľ nadobúda teóriu, na akom princípe funguje.
Hitlerjugend a propaganda
Následne sa očakáva striedanie prítomnosti a minulosti. Namiesto toho je príbeh vyrozprávaný mladou Adeline, jej očami. Emócie a myšlienky vtedajšieho režimu dokázala autorka perfektne stvárniť. Vštepovali ju totiž ľuďom od malička. Vieme, že to bola taktika bývalého vodcu budovať si armádu. Pestovať národnú hrdosť a fanatizmus sa darilo aj heslami, oslavnými piesňami, či učebnými osnovami. Symbolmi, znakmi, sloganmi aj stvárnením Hitlera na každom verejnom mieste. Z týchto opisov je vidno, že autorka má druhú svetovú vojnu starostlivo naštudovanú, pretože práve tieto detaily robia text autentickým.
Pod pojmom Hitlerjugend, alebo Spolok dievčat, si predstavme skúsi dnešnú podobu mimoškolskej občianskej aktivity. Tábor pri ohni, pomáhanie v meste a vzdelávanie sa v národnom duchu, s podtónom prísneho režimu. Je neuveriteľné akú mal Spolok politickú moc - to znamenalo, že už len uniforma umožňovala prístup aj na nedosiahnuteľné miesta.
Taktiež vyzdvyhnem opisy miestností. Sú detailné, jasné a stručné. Niektorí čitatelia nemajú radi dlhé opisy pri ktorých sa častokrát odkláňa od hlavnej témy. Tieto opisy na pár viet stačia a sú akurát.
Pálenie kníh na Ofenplatzi
Okrem politických udalostí tu nájdeme aj známe celosvetové mená a ich diela, ako napríklad od Collete, Hemingwaya, Remarqa a iné. Majú dosť podstatný zmysel v príbehu, a ich zaradením cítiť autorkinu lásku k nim. Čo ale čitateľom prinesie nezabudnuteľný zážitok, je pálenie kníh (10. mája 1933) študentmi národnosocialistického spolku. Táto časť textu je asi najvydarenejšia, pretože sú v nej použité personifikácie, prirovnania aj zopár frazeologizmov. Hajduková sa vyhrala so slovenčinou, ohýbala ju a tvarovala do umeleckého textu. Perfektná práca ktorej niet čo vytknúť!
Postavenie ženy v spoločnosti a hendikepovaného človeka
Ďalšia téma ktorá príbehom rezonuje, je žena samotná a človek s hendikepom. Feminizmus a rovnoprávnosť pohlaví. Ako je známe, že Hitler mal predstavu o dokonalých ľuďoch Árijcoch. Slová a zmýšľanie o "výrobe prospešných vojakov pre vodcu," o kontrole pôvodu či likvidovanie človeka s chorobou, rezonujú a zanechávajú znechutenie. Čitateľ si taktiež pomyslí, ako je možné sfanatizovať tisícky a tisícky ľudí? Zdeformovať zmýšľanie o hodnote ľudskej bytosti na základe pohlavia, rasy, vierovyznania či zdravotného stavu. A predsa láska a rodinné vzťahy ukazujú, že aj v najradikálnejších radoch sa nájde malá škála. Snaha zachrániť rodinu, pretože sú to ľudia ku ktorým sa prechovávajú city, je na prvom mieste, nech majú akúkoľvek rasu či diagnózu.
Romantická linka sa formovala postupne a nečakane. V postupe čítania si čitateľ môže myslieť, že autorka sa pustila do zakázaných vôd. Postupne však všetko uvádza na pravú mieru a tým nastávajú zvraty, ktoré do seba zapadnú. Napríklad, kto je rodina Wagnerová. Vzťah dvoch hrdinov Hajduková zbytočne neromantizovala, čo príbehu prospelo. Naopak, triezve zmýšľanie a racionálne úvahy, je to čo si čitatelia prečítajú.
Ku koncu príbehu (približne rok 1945) vojna dostáva pravú tvár, tí, ktorí boli kedysi priateľmi sa stali opakom a veľa ľudí sa pýta, aký to má ešte zmysel? Záver je drastický, tvrdý a odráža realitu ktorá sa stala.
Ako väčšina príbehov, sa Germánka v epilógu končí šťastne, avšak nie je presladený ako sa očakáva. Autorka vsadila nádej na nové začiatky a tým príbeh zakončila originálne. Zároveň načrtla myšlienku, že človek má svoju hodnotu aj napriek tomu, aký má zdravotný stav či pôvod a dokáže veľké veci.
Germánka zanechá v ľuďoch emócie. Ukazuje aké je to byť na druhej strane a že na zmenu nikdy nie je neskoro. Nie je dôležité kým sme sa narodili, ale ako sa rozhodneme žiť. To je to, čo nás ľudí charakterizuje.
