Gabriela Bernátová debutovala v roku 2014 knihou Dedička z mafiánskeho prostredia a zaradila sa predovšetkým medzi krimi autorov. Jej séria Soranovci si prešla mnohými zmenami, jednou z nich je kniha Mrcha (predtým rozdelená na dve časti Nevyspytateľná a Nezastaviteľná)
Autorka má osobitý štýl vyjadrovania, ktorý však posúva dynamiku deja a vystihuje prostredie a charakter postáv. Dialógy sú plynulé, písané bežným hovoreným štýlom, slangom či okorenené nadávkami na tých správnych miestach.
V prvom rade musím pochváliť opisy- silnou stránkou Bernátovej sú dialógy a opismi neplytvá. Tieto ale stačia na to, aby si čitateľ vedel predstaviť priestory a ľudí. Takéto opisy sú akurát a netreba k nim pridať nič navyše.
Mohlo sa stať že tí, ktorí čítali aj prvé vydanie, nepochopili hlavnú postavu Leu, kvôli chaosu s postavami, pretože ich účel nebol poriadne do deja zakomponovaný a vysvetlený. Toto sa zmenilo a už pri každom charaktere nájdeme vysvetlenie, kto je kto.
Taktiež v novom vydaní je dôraz na pocity a myšlienkové pochody, ktoré prehlbujú zážitok z čítania a tak aj čitateľ sa vie lepšie vcítiť do ich situácie. Len veľmi málo autorov dokáže ľudskú psychiku rozobrať do detailov a táto autorka sa zaradila medzi nich. Čitateľ nielenže pochopí konanie hlavnej postavy, on ňou žije! A to je autentický pocit, ktorý predtým chýbal. Zápletka s pozemkami bola hlavnou témou príbehu, kde si ale autorka nechala rezervu na vysvetlenie v ďalších častiach série.
Pocit straty najmilšej a najbližšej osoby je oveľa horší, keď ide o vraždu a pomsta je jediným nástrojom pre pocit zadosťučinenia. Keďže Lea pochádza z rodiny mafiánov rozohrá zápletku udalostí, ktoré majú vplyv aj na jej rodinu a najbližších. Téma mafiánov je čoraz častejším námetom v knihách, ale kým všetci ostatní sa zamerajú na lásku a nenávisť dvoch klanov a prostredie bohatých ľudí , Bernátová zostáva originálna. Taktiež treba spomenúť, že chápe a dodržiava dohody ktoré sú vo všetkých veľkých klanoch sväté. Vzťah Ema a Viktórie sa môže javiť ako prirýchly, nakoľko po ťažkej traume si hneď našla partnera. Je to niečo, čo by mohli čitatelia autorke vytknúť . Preto je dôležité prečítať si aj zvyšné knihy zo série, aby čitateľ pochopil zámer.
Väčšina kníh s romantickým žánrom je charakteristická zdrobnelinami. Tu ale autorka medzi partnermi používa vulgarizmy, ktoré presne pasujú do prostredia aj k postavám mafiánov. Explicitné scény sú charakteristické myšlienkami a citmi dvoch milencov, tým pádom sa celý vzťah medzi Leou a Levom vníma úplne inak. Veľmi pekná práca! Postava tajomného Havrana splnila svoj účel, pretože až dokonca čitatelia nevedia kto to je, aj keď pozorní čitatelia môžu nájsť drobné nápovedy.
Leina pomsta dosahuje vrchol a hraničí so šialenstvom. Autorka sa hrá najmä s jej psychikou oveľa viac, než s psychikou ostatných. Myšlienka záverečnej scény ozrejmuje, že pomsta oko za oko človeku nemusí prinášať takú úľavu ako si myslí, lebo milovaného človeka to späť nevráti.
Gabrielle Bernátová sa radí medzi spisovateľov, ktorí sa formujú postupne a každou knihou zanechajú za sebou o to viac kvalitnejšie diela s výpovednou hodnotou. Najbližšie sa môžete tešiť na Leu Kapitánovú a Leu Soranovú, ktoré autorka ešte len píše.
