Roztvorila dokument a predostrela ho predo mňa. Vyzeralo to, ako nejaká prehistorická zmluva napísaná po hebrejsky. Hoci by som to vedel prečítať, zdalo sa mi to komplikované a tak som sa len pozrel na ňu s otázkou v očiach. Začala mi nástojčivo vysvetlovať, že sa v priestore vyskytol určitý počet detí bez opatery, a že je potrebné, aby som sa ich ujal ja. Kým mi to hovorila, menila výzor a už vôbec nevyzerala ako Olga. Bola teraz žensky zvodná, vnímal som jej prenikavý sexapeal. "Ty nie si Olga, však," viac menej som nahlas skonštatoval a ona sa na to znova len zvláštne usmiala.
Kým skončila svoju rozpravu a mojej potrebe patronácie detí, boli sme na sebe prilepení telami v ošiali animálneho vzrušenia. Začala žiadostivo vzdychať a ja som začal do nej prenikať. Vtedy sa zarazila, jemne ale dôrazne ma odstrčila a vecným hlasom mi oznámila, že stále nepozná moju odpoveď na jej výzvu. Schladol som okamžite na patričnú úroveň a do očí som jej potom pokojne povedal, že tie deti nechcem. Hlboká otázka v jej chladných očiach vyžadovala, aby som rozvinul svoj postoj. "Deti nie sú moja cesta, moje srdce mi ukazuje inam." Len na mňa pozerala bez slova, akoby zmätená, čo robiť ďalej. "To ti nie je vôbec ľúto?" povedala napokon. "Nie je, mám sa príliš rád, aby som to ľutoval." "Ty pes!" zavrčala. "Ty mačka," odvrčal som, ovládnuc pohnútku rozosmiať sa nad tými zvieracími ideologizmami. "Si rovnako neľútostná ako ja, a dobre to vieš, len si úlisnejšia a maskuješ sa deťmi." Prudko vstala a s údivom na mňa zazrela. "Čo ty o tom vieš?" Videl som, že to potrebuje počuť.
"Vlastne si obchodník s deťmi," začal som a hlavou naznačil k dokumentu. "Deti sú pre teba tovar, ktorý používaš na zachovanie svojej celistvosti. V skutočnosti ťa deti nezaujímajú inak ako nástroj vlastného a opätovného sebanaplnenia. Ja som sebou naplnený per se, ako som, čo je moja výhoda oproti tebe, a tak ti neostáva, než ma nejako zmanipulovať, aby som vstúpil s tebou do kontraktu, kde sa vzdám svojej celistvosti a ty ju nadobudneš. Čo mi však ponúkaš za ten kritický kus zo mňa samého? Pominuteľnú chvíľu rozkoše? Zmysel hľadajúcu rozprávku o tom, prečo je dobré, aby som mal deti? Alebo dáš tej rozprávke formu archaickej zmluvy? Toto všetko už poznám, a nedvíha to vo mne túžbu. Ak naozaj chceš odo mňa deti, ak chceš, aby som rozpolil seba samého a dal tebe, čo je odjakživa moje, musíš si vymyslieť iný obchod. Mám však pocit, že obchodom ma už nezískaš. Naozaj neviem, čo ti ostáva."
Démonka sa rozosmiala na plné hrdlo úprimným smiechom, a ja som vedel, že v tejto chvíli nemá nič, čo by mi ponúkla. Kým sa smiala, začala sa opäť meniť, tentokrát sa zmenila na muža – mladého chalana, ktorý v jednej chvíli vyzeral ako Alex. Usmial sa na mňa oslnivým úsmevom múlin blúz, potom už bol z neho iba netvor, čo mal naháňať strach, kým celkom nezmizol. Kým sa tak stalo, ešte mi ten netvor stihol povedať: "Ty si myslíš, že ja ťa musím nejako dostať? Buď teda pripravený, lebo je to len otázka času." Nato sa vyparila.
Veľa šťastia, zaželal som jej, večne číhajúcemu démonovi, v duchu s nastupujúcou hladinou alfa, lebo by som v skutočnosti nerád prišiel o tento druh realizácie. Pretočil som sa v posteli a pozvoľna som začal klesať do delty hlbšieho sna.
