Tak, hovorím si, koncepciu mám za sebou, načase nasadiť anti-koncepciu...vidíte, ako to (ne)začína? Zoznam autorových rubrík: Traumatické zážitky, C. G. Jung, Čo si o sebe myslím, Existenčné roviny, Súkromné, Nezaradené
Narodenie je fikcia, s ktorou by nikto z nás nemusel súhlasiť keby nechcel. Myseľ prijíme kód, ktorý v nej nasimuluje vnem, že dostala telo. Tento kód je rýdzo nehmotný, je mentálnej povahy. Keď sa v procese domestikácie na planétu postupne spojí s tzv. "ľudskou mysľou" vytvorí v nás plastickú ilúziu nášho ľudského života – do všetkých detailov.
Ak dnes niekto odvodzuje duchovný alebo duševný jav z funkcie žliaz (súčasná svetová ideológia ktorá "hýbe veci"; je stále vačšinovo založená na materiálnom základe, kde sa prostredníctvom hmotných, primárne fyzikálnych a biochemických procesov dokazuje existencia, dôvod, či zmysel života), môže si byť bez všetkého istý úctou a zbožňovaním zo strany svojho publika. Avšak toho, kto by sa pokúsil atómový rozpad hviezdnej hmoty vysvetlovať ako hravú emanáciu tvorivého svetového ducha, by to isté publikum iba poľutovalo ako duševne nenormálneho.
Ak označíme boha ako špecifický archetyp nevedomia, neurobíme tým, z praktického ľudského hľadiska, krok k pochopeniu jeho podstaty. Vyslovíme tým však uznanie, že boh je zaznamenaný v našej duši, ktorá existovala skôr, ako naše vedomie, a preto nemôže byť považovaný za vynález vedomia. Tento krok nielenže boha nevylučuje či dokonca úplne nezruší, ale, naopak, posúva ho do praxe, do blízkosti toho, čo sa dá zachytiť skúsenosťou. Vedomie je fylogeneticky a ontogeneticky sekundárne, a zážitok nevedomia je niečo, čo má silnú tendenciu automaticky sa objaviť v momente, keď vedomie stráca svoju nadvládu, pretože tento typ prežívania je bazálnejší, nekonečne starší, a tým aj komplexnejší, rozmanitejší, ba azda nelimitovaný, či, dalo by sa povedať, relatívne dokonale inteligentný.
Prišla ku mne démonka. Povedal som jej, Ahoj Olga, lebo vyzerala ako ona. Nato sa len zvláštne usmiala a hlavou ukázala na asi 2 ročné dieťa, ktoré očividne prišlo s ňou a teraz ticho stálo v kúte. Potom odniekiaľ vytiahla akýsi zapečatený dokument, ktorý vyzeral ako zo stredoveku.
V stvorení má každá entita svoj zmysel, bez ohľadu nato, akým sa jej účel javí z nejakého pohľadu. Bytosti spodných svetov majú existenčné právo žiť a správať sa v súlade so svojim (anti)vitálnym účelom - čiže majú právo požierať energiu kozmicky mŕtveho človeka. Analogicky, človek má právo zabíjať a požierať mŕtve bytosti vo svojom potravinovom reťazci (a takto vedome umŕtvovať v nevedomí svoju transpersonálnu existenciu), napriek tomu, že to nemusí byť v súlade s jeho vitálnym osudom, čiže evolučným postupom na vyššiu existenčnú úroveň. Jeho konanie, tak ako konanie každej bytosti v kauzálno-existenčnej sfére má potom prirodzene svoje dôsledky. Je viac než pragmatickým faktom, že človek svojím konaním priťahuje svety bytostí s podobným princípom.
Som malá ľudská včelička Telko a očarená vidím ľudský svet ako vábivo nádhernú a voňavú lúku. Od ľalie po vlčí mak, cez čakanku na pichliač a tak, letím bzučiac so svojím favoritom. Každý kvet je čarovný, každý bodliak varovný a všetko je presne také, aké má byť, pretože každá vec na tráve je časť lúčnej mozaiky, ktorá v celku vytvára síce nepochopiteľný, zato však prenádherný obraz. Nuž tak si len lietam od kvetu ku kvetu a zažívam arómu a chuť tých jednotlivých lúčnych výtvorov. Zažívam nektár hneď tu a zbieram ho... zažívam hneď tam a zbieram ho... a zažívam hneď sem a zbieram ho....a ...nebudem vás naťahovať - to je všetko, čo sa dá o mojej včielkárskej aktivite na lúke povedať.
Bytosti spodných svetov ktoré požierajú negatívne súčasti éterického tela človeka majú zvláštny zmysel pre humor, samozrejme z môjho ľudského pohľadu. Pre nich je to chladný nástroj ich obživy, spôsob kontroly ich stáda. Humor, zábava a neustále generovanie vtipných scenárov toho istého princípu je súčasťou ich taktiky na ovládanie ľudskej mysle. Ale začnem z druhej strany.
Technická inteligencia bytostí spodných svetov síce nemá kapacitu na postihnutie a pochopenie emočného prežívania človeka, ale má značný potenciál vytvárať a neustále apgreidovať psychologickú podstatu jeho správania v štruktúre ľudského celku. Veľmi sa to podobá chladnokrvnej hre špičkového šachistu, ktorý manipuluje s figúrkami v dokonale efektívnej účelovej hre, pokiaľ sa tieto nachádzajú v pozícií figúriek na hracej doske, bez ohľadu nato, ako sa tie figúrky cítia a čo prežívajú, ak predpokladáme, že niečo cítia. Oni vedia nabetón, že my cítime, aj keď nemajú schopnosť osobne to zažiť. Vedia to, lebo z toho žijú, presnejšie žijú z negatívneho spektra, ktoré prežívame, kým s nami vozia po doske.
Bytosti spodných svetov disponujú dvoma atribútmi pre človeka nesmierne podstatnými. Prvým je značne vysoko rozvinutá inteligencia určitého typu, ktorú by som provizórne označil ako technická. Táto inteligencia im umožňuje vytvárať technológie, v porovnaní s ktorými sú tie naše ľudské len ich imitáciou. Doslova, pretože súčasná kritická technológia na tejto planéte je do rozhodujúcej miery sprostredkovaná ich vplyvom. Sú vo vymýšľaní nových technológií (a tým pádom stabilnom navyšovaní svojho intelektu) zrejme takí dobrí aj preto, že primárny dôvod ich vytvárania je existenčná nutnosť, t.j., zabezpečenie poživne. Sekundárny, ale o to pre nás zákernejší dôvod je náboženský.
Sily spodných svetov, ktoré sú jednoznačne seba-diagnostikovateľné tendenciou ku kontrolovanej moci a teda manipuláciou akéhokoľvek druhu, sú vedené inteligenciou, ktorá vždy presahuje hodnotu inteligencie populačného priemeru človeka na planéte, pričom povaha tejto inteligencie je definovaná práve nimi, a je veľmi účelová. Táto inteligencia prúdi tu na Zemi cez výkonnú moc ich spojeneckých bytostí v ľudských formách, ktorí sami seba nazývajú elita, alebo vyvolení.
