Ak kovali, boli to Kováči, ak piekli, boli to Pekári, ak sa netešili zo života, boli to napr. Smutní.
Vychádzajúc z tohto predpokladu, predkovia poslanca Huliaka sa v stredoveku či novoveku nepresadili v žiadnej typickej práci, ktorá by upútala pozornosť okolia. Hulili a hulili, až sa prehulili do priezviska Huliak. Ich typická činnosť sa zapísala nielen do matrík, no podľa posledného činu jedného z nositeľov tohto mena, i do mentálnej výbavy rodu.
Poslanec Huliak fajčil cigaru a z ničoho nič vyfúkol dym do dózy na stole, v ktorej pestuje rastliny. Na otázku, čo to, čo to, odpovedal, že sa jedná o experiment. Poslanec skúša, koľko rastlina vydrží. Vždy raz za deň dózu rýchlo otvorí a jednorazovo tam rastline fúkne dym z cigary. Podľa jeho slovného opisu mesačného výskumu sa rastline vraj darí dobre a zdá sa mu že, dokonca naberá na sile. Ako hovorí sám poslanec: „Išla chcípnuť a teraz ide roztlačiť ikebanu.“
Nuž, ako sa hovorí, proti gustu, žiaden dišputát.
Držme teda poslancovi Huliakovi v jeho netradičnom experiment palce, rastlinke poprajme dlhý a zdravý život a pošlime jej malý odkaz: Milá rastlinka, buď ty len rada, že sa pán poslanec volá Huliak. Predstav si, ako by vyzeral experiment, keby sa volal Strašivták, Vymočil, Zvracal alebo, nedajbože, Jebavý.
Zdroj:
