Věra Tepličková
Akooo? Takooo ako Makó.
Zahučali hory, zahučali lesy, mlyny božie začali mlieť na Slovensku kdesi.
V prvom rade som manželka, mama a babička, ktorá nadovšetko miluje svoju úžasnú rodinu. Profesionálne som sociálna pedagogička a vychovávateľka s viac ako 26 ročnou pedagogickou praxou. Už viac ako 10 rokov sa venujem štúdiu ľudského temperamentu a som zakladateľkou a majiteľkou prvej temperamentovej vzťahovej poradne na Slovensku - VeraTemp. Fascinuje ma pozorovať a študovať správanie ľudí, medziľudské vzťahy v rodinách, pátrať po príčinách problémov a hľadať možnosti ich riešenia. Mojim krédom je citát Marca Vitruvia Pollia: Rodičia majú dať deťom na cestu veľkú výbavu, ktorá by pri stroskotaní lode vyplávala spolu s nimi na hladinu. Zoznam autorových rubrík: Lampáreň, S politikmi netancujem., Výchova a vzdelávanie inak., Keď už nič, tak rýmy..., Zo života ..., Maličkosti z temperamentovej poradne..., Nezaradené, Súkromné

Zahučali hory, zahučali lesy, mlyny božie začali mlieť na Slovensku kdesi.

Sulík to dal dnes na Eštóka. A s prehľadom. Máme láskavo pochopiť, že bol mesiace mimo politiku, takže nič nevie, nepozná pomery, a to, že minulý týždeň považoval Bombica a spol. za "v pohode", neznamená, že je tomu tak aj dnes.

Nedávno mi jeden z čitateľov mojich blogov odporučil, aby som si pozrela film A je tu zas. Pozrela som si ho (a nebanujem). A dnes? Dnes som na TA3 zhliadla thriller k 2. dielu.

Už velice dlúho sledujem Vaše počiny na fejzbúku a sem velice ráda, že ste sa konečne dostali k téme, kerá ma irituje už roky: rozmnožuvanye morských konýkú a morálne dopady týchto aktú na naše dety.

"Bratříčku, nevzlykej, to nejsou bubáci", to je len Blanár a zo Smeru čudáci, bez hanby prišli dnes hovoriť o hodnotách.

O politiku sa zaujímam roky. Nie preto, že by som bola masochista, ale jej predstavitelia sú pre mňa a pre moju prácu zdrojom celoživotného vzdelávania.

Po dlhšom čase som sa odvážila pozrieť si nejaké aktuálne vyhlásenie Roberta Fica. Reku, aby boli moje zdroje informácií vyvážené.

Z velikým záujmem sem si vypočula Vaše posledné rokuváný, kde ste volili predsedu Najvyššého správného súdu a mosím Vám povedat, že sem velice potešená z Vašeho záujmu o otázku spolunažívanya zamesnancov súdu zo zverami.

Tak už aj my máme svojého jelena. Ale né takého obyčejného, nakresleného, jak majú v Hošticách. Ten náš prý aj svítý.

Verte, srce ma zabolelo, ked sem si prečítala, že ste si podali žádosť o pozastavený členstva v strane Hlas. Taká strata.

povedala Kamila Magálová na margo správania sa nášho premiéra a zožala vlnu hejtu. Ja sa bojím tiež, pani Kamila, lebo takto naozaj začal Hitler.

Ked sem si prečítala v novinách, z čeho ste byli rozhorčená, aj já sem sa rozhorčila.

Budete to mat na jesen tažké. Myslím volby, že budete mat tažké. Najma, co sa týka postu župana. Ešteže budete mat coskoro tú novú modernú nemocnycu (to dnes potvrdýl aj premiér, kerý ju vidél na vlasné oči).

A Vy sa nehanbíte? Nahánat človeka, kerému "sa sce" po chodbách? Co ste sceli videt? Co ste sceli napsat? Že sa Matýsek posral?

Scela sem tento rok zebrat mojého starého na Pohodu na kultúru, ale po Vašém vyhlasený, že sa tam nejenná o kultúru, ale o politycko-vojenskú akciu, kde budú operuvat gruzínské légie, sem ho račej zebrala na velnes do kúpelov.

Vaša reformná myšlenka, že "imunita na výroky poslancov by sa mala rozšíriť aj mimo NR SR", kerá sa Vám usadyla v hlave po prehratém procese Barteka, je ambiciózná, ale já sa pýtám slovámi klasika: Není to málo Antone Pavloviči?

Z velikú radoscú sem dnes prijala rozhonnutý novomesského súdu v kauze Vy a Čurillovci. Aj ked ste súd (zatál) prehráli, je už dnes každému jasné, prečo.

Velica ňa zaujál rozhovor, gde tvrdýte, že jak je premiér premiér, tak može byt aj svina bez morálky, ale zaslúží si úctu. Aj bez teho, aby sa mosél nekemu ospravedlnuvat.

Scela by sem Vám tútok cestú podakuvat za príkladné vedený rezortu. Dnes sem byla po 40 rokoch v nemocnici (sem celkem zdravý kus) a to, co sem tam videla, ňa rozcítylo, co prispelo k samoléčebným účinkom. Nic sa tam nezmňénilo.

Nevím, v kerém blázinci ste byli, ale velice ňa zaujala Vaša spomínka, jak Vás tam stríkali hadycú. Z výrazu Vaších zvečšených oči, keď ste o tem informuvali verejnost, bylo videt, že je to asi spomínka čerstvá a furt bolestyvá.