A platí to vždy a všade.
Snahu vyhrať a niekoho viesť majú cholerici vo svojej výbave a ich životným poslaním je tento cieľ naplniť. Takmer žiadna príležitosť im neujde. V škole sa snažia urvať si post predsedu triedy, vo fabrike pozíciu vedúceho oddelenia, v korporáte generálneho riaditeľa, v štáte premiéra či prezidenta. Ich taktiky a stratégie sú takmer neobmedzené a záleží len na osobnostných vlastnostiach dotyčných, ktoré a v akej miery využijú. Na ich vlastnostiach a počte priaznivcov, často až obdivovateľov ich správania.
Je zaujímavé, že i napriek výhradám a často až odporu mnohých, je práve takéto správanie pre ostatné typy niečím príťažlivé a charizmatické. Suverénne vystupovanie, hlasná, bohatá a presvedčivá komunikácia, práca s gestami a s mimikou, zvládanie krízových stavov a ovládanie rôznych situácii,... No a ak má dotyčný vo svojej výbave schopnosť manipulovať, štipku naučenej pokory a okolo seba potrebný počet ľudí, ktorí sa s ním chcú výťahom moci vyviezť hore, v ceste za vysneným cieľom mu už nič nestojí.
V Amerike sme to dnes mohli sledovať vo veľkom, u nás máme príležitosť sledovať to v malom. Či už u tých, ktorí majú svoje víťazstvo v kapse, alebo u všetkých Tarabov, Huliakov atď., ktorí sa ešte stále len snažia.
