A netrvalo to ani tak dlho.
I napriek panickej a panenskej neskúsenosti v spájaní obidvoch protagonistov.
Mladučký predseda Eduard a o niečo funkčne staršia predsedníčka Lucia sa spolu stretli, padli si do oka, odhalili všetko, čo je iným očiam skryté a pod otvoreným a veľavravným heslom "Demokratov nikdy nie je dosť" sa rozhodli spojiť a množiť sa. Bola to taká rýchlovka, že ani hada nepotrebovali. Na čo? Každý z nich vedel presne, čo chce, tak "jaképakcopak"?
Lucia mala od tohto spojenia veľké očakávania, a preto sa naň dobre pripravila. Jablko vyleštila do alabastrova, vytasila všetky svoje zbrane, ukázala ich Eduardovi a čakala, že sa Eduard pochlapí.
A čo na túto výzvu Eduard?
Povedzme si otvorene, žiadna veľká sláva.
Vraj žiadnych dvadsať čísiel. Bude ich len päť a ešte vraj odzadu.
Chudera Lucia.
Pre lídra, ktorý má v pláne obsadzovať predky, nie je vždy ľahkým rozhodnutím súhlasiť so zadkom.
Ale... niekedy sa inak nedá. Ak ide o blaho Slovenska, vlastné uspokojenie musí ísť bokom.
Ak ide o vyššie záujmy, aj päťka odzadu je lepšia ako klincom do oka.
