Pri pohľade na hlavný stage som sa vo svojich spomienkach vrátila do r. 1978, kedy som sa ako malá školáčka zúčastnila okresných prvomájových osláv. So slzou v oku som spomenula na svoju prvú cestu pod veľkým pódiom, odkiaľ som mávala paličkou s farebnými stužkami smerom k hlavným predstaviteľom KSČ v okrese a posielala som im svoju zdravicu Nech žije 1. máj. So súdružkou učiteľkou sme to v škole poctivo nacvičovali, aby to aj tí najväčší zbojníci dobre vedeli a aby pred súdruhmi z KSČ neurobili hanbu súdružke a celej škole. Spomienku mi pravdepodobne oživila pani Beňová so svojimi červenými šatami, lebo i v r. 1978 bola na pódiu medzi mužmi v oblekoch a vo vojenských uniformách nejaká súdružka v červenom. A dokonca mi i zamávala.
I pani Beňová mávala dole pod pódium, odkiaľ sa ozývali obdivné pokriky, ako Fico, Fico alebo Fica si nedáme. Obsah výkrikov sa menil vždy len vtedy, ak boli účastníci prvomájového stretnutia motivovaní niektorým z členov strany. Ak napr. pán Kamenický vyzval dav, aby skandovali Nech žije 1. máj, dav tak učinil. Pekným príspevkom do programu bol i Ľuboš Blaha, ktorý pozdravom Česť práci súdružky a súdruhovia motivoval dav k peknej odpovedi: Česť práci. Bolo síce trochu vidieť, že dav reakcie nemá nacvičené dokonale, lebo niekedy sa ich odpovede odlišovali, ale tak, do budúcich rokov sa to určite zlepší. I váhania publika Ľuboš Blaha zvládal na jednotku. Ak dav nevedel odpovedať alebo doplniť na prvú dobrú, výzvu zopakoval a ľudia sa postupne na správnej odpovedi ujednotili. Ak vykríkol do pléna: Pani prezidentka je americká... a nedokončil, a ľudia sa nevedeli strafiť do správnej odpovede, Ľuboš Blaha vetu trpezlivo opakoval dovtedy, až bol s odpoveďou z pod pódia spokojný. A toto kvitovali a úsmevom ocenili i pán Fico a pani Beňová.
Program na pódiu gradoval, až sa ľudia konečne dočkali: po vtipnom predskokanovi Blanárovi prišiel k mikrofónu sám Robert Fico a ten ľudí okamžite uchvátil. Jeho plamenné reči burcovali stovky ľudí k rôznym výkrikom, priaznivci skandovali o stošesť a keď vyšlo z predsedových úst prvé sprosté slovo kur_a, dav bol ako odtrhnutý z reťaze.
Nuž, takto sa teda oslavovalo v Nitre.
Bolo to pekné a poučné.
Akosi mimovoľne som v duchu zaďakovala Bohu, že ešte u nás ako tak platí sloboda prejavu, lebo toto nevidieť a nepočuť, neverila by som, že sa toto môže v srdci Európy v r. 2022 odohrať.
A čo dodať na záver?
Z prejavu politika je možné poznať, aká je jeho cieľová skupina. A ak si vo svojom prejave môže vedľa nabádania k slušnosti dovoliť vypustiť z úst vulgarizmy najväčšieho kalibru a publikum mu za to tlieska, tak i keď nebo plače, je celkom jasné kudy-tudy, Cecilko.
Zdroj (len pre silné povahy):
https://www.facebook.com/watch/live/?ref=watch_permalink&v=478461170743746
