Bolo vidieť, že pred rozjasnenou tvárou spokojného českého premiéra Fialu, ktorý sa už asi polhodinu rozplýval blahom nad výsledkami porovnávania českých a slovenských úspechov, to považoval od moderátora za podpásovku. Výsledky Slovenska - žalosť a bieda, a ešte toto...
Nezmohol sa na nič iné, ako na výraz ubolenej tváre, z ktorej bolo možné vyčítať, že je mu to ľúto, a označil to zo strany dodávateľa za neseriózne.
Vyjadril sa, že nevie, čo by s tým mal robiť, nevie, či môže takto ovplyvňovať dodávateľov, nevie, či má vôbec taký dosah, aby...
Po odvážnych slovách Fialu o víziách a plánoch ČR patriť do prvej desiatky najlepších štátov sveta, o odvahe štátu obhájiť si svoje záujmy i na širších európskych a svetových fórach, to vyzeralo... smiešne.
Premiér Heger vysvetľoval, že on a jeho vláda predsa urobili všetko, čo urobiť mohli. Navrhli, zasadli, odsúhlasili, zastropovali a s prísľubom sociálnej pomoci všetkým ľuďom dobrej vôle radostne vykročili do nového roku s predpokladom, že ich nadšenie budú firmy zdieľať a rozhodnutie akceptovať.
A firmy?
Nezdieľali a neakceptovali.
Ešte pred Vianocami, svojvoľne, aj napriek prísľubom zo strany polorozpadnutej vlády, že im bude všetko kompenzované, vydali pre väčšinu ľudí likvidačné predpisy a rozoslali odberateľom s poďakovaním za priazeň v roku 2022 a s prianím pokojného a bezstarostného prežitia sviatkov vianočných.
Toľká bezcitnosť... a v sociálnom štáte...
Náš premiér však nestráca nádej.
Verí, že firmy uveria, že to rozpadnutá vláda myslela s kompenzáciami vážne, že dôjde z ich strany k náprave a ľudia dostanú nové predpisy.
Tak verme a čakajme i my...
