A mne, po vzore včerajšieho básnického počinu na ministerstve kultúry, sa chce oslavné básne skladať...
Oj, zahučali hory, zahučali žľaby
a mne srdce plesá,
bo dedovia a babky už nebudú trieť biedu,
najedia sa mäsa.
-
Oj, zaspievali rieky, zanôtili brehy
a mne radostne sa žije,
bo srdce Hlasu, Smeru preveliké
len pre našich starkých bije.
-
Oj, zablyslo sa v Tatre, zahrmelo v Blave
a mne od dojatia hrdlo zviera,
bo straníci a poisťovňa.
našli, kde je diera.
-
Oj, s odhodlaním v hlase
smerom ku nám zvesť tá letí.
A mne? Je tak trocha na grc
a kontrolka mi svieti.
-
Je mi trocha smutno z tejto šťastnej správy,
v ktorej obraz hanby, v tieni plochej slávy
ukazujú tým, čo ctiť by mali.
Nuž, čo robiť, keď na hodinách mravov tvrdo a dlho spali?